pondelok 6. augusta 2018

Ako sme cestovali do Iránu: VÍZA a ako som ich takmer nedostala...

Víza do Iránu sa dajú vybaviť všetkými možnými spôsobmi - môžte ísť cez agentúru, ktorá ich vybaví za vás, môžte skúsiť e-visa, môžte priletieť na letisko a získať ich priamo tam, môžte ambasádu navštíviť osobne, čo je v konečnom dôsledku najideálnejší a najrýchlejší spôsob, ak už do krajiny chcete alebo musíte prísť s vízami. Lebo áno - panujú rôzne legendy, rôzne názory, a každý si odnáša rôznu skúsenosť. Inými slovami: čo článok na internete alebo skúsenosť známeho, to iný príbeh. Napokon aj ja jeden mám. Takže toto bude príbeh o tom, ako som svoje víza takmer nedostala.
Náš pôvodný a ideálny plán bol takýto: vyplniť formulár na e-visa (spravené), dostať kód = referenčné číslo, s ktorým bude treba ísť na ambasádu (-), prísť na ambasádu (boli sme), vydokladovať potrebné veci - poistenie, itinerár (-), získať víza ( úspešnosť 50:50).

Skutočný scenár vyzeral takto. Vyplnili sme e-víza a čakali na referenčné číslo, ktoré sme následne mali osobne doložiť na ambasáde. Po 3 týždňoch čakania však neprišla žiadna zmena, žiaden email, žiadne číslo. Tak si vravíme, že najlepšie bude ísť osobne priamo na ambasádu. Tá najbližšia pre nás je vo Viedni - na Slovensku ambasáda nie je. Tak sme sa s priateľom jedno štvrtkové ráno vybrali vlakom do Viedne. Ambasáda pracuje od 8:30 do 12tej. Čakali sme, že tam vysedíme zlaté vajcia, a tak sme išli na najskorší vlak o siedmej ráno, aby sme o 8:20 už stepovali pred vchodom.

O 8:20 sme naozaj stepovali pred vchodom spolu s ďalšími 4 Iráncami a jednou Iránčankou...alebo to možno boli už Rakúšania s iránskymi koreňmi. V každom prípade, krátko po pol nás pustili na ambasádu, vytlačili sme si časenku... a čuduj sa svete, nestihli sme ani ohriať stoličku, lebo behom 5tich minút nás volali k okienku.

Vybavovanie som nechala na chlapovi, zatiaľ teda ešte len priateľovi. Priateľ si sadol pred úradníka, ja som stála vedľa ... také typické - chlapi sedia, ženy stoja... Ale zatlačila som svoje európske "ja" do úzadia a hovorím si, že o.k., postojím, veď hodinu som sedela vo vlaku.
Úradník zobral naše pasy, strčil ich do obálky, zaplatili sme za víza a dostali sme termín 7.5.2018 (cca o 3 týždne neskôr) - máme si prísť po víza, budú pripravené. Hovorím si okej, 53,50 eur za jedny víza (107 za obe), 19 eur za jeden vlak, plus káva, obed, pitie... no dobre. Trocha sa to predražilo, ale očividne sme vybavili - a rýchlejšie ako sme mysleli. Nechceli žiadne dodatočné papiere - zabeštelované ubytovanie na prvú noc v Iráne, žiaden itinerár, žiadne poistenie.
Do tohto bodu išlo všetko o.k. a spokojní sme odchádzali poprechádzať sa po Viedni, veď bol krásny deň stvorený na malinký výlet.

Od ďalšieho bodu však išli naše cesty diametrálne odlišne. Priateľova žiadosť bola už v sobotu vybavená pozitívne - "accepted". Ak si myslíte, že americké víza nalepené vo vašom pase môžu byť problém, tak nie, nie sú... Skrátka priateľ víza dostal šmahom ruky - stačila jedna cesta do Viedne na ambasádu a 10 minút s úradníkom - áno, tak ľahké to je... alebo môže byť. No a ja... ja som dostala odpoveď "rejected" s odôvodnením, že víza mám vybaviť cez agentúru, na ktorú som dostala email, že treba napísať im.
Inak, email o výsledku "konania" nám prišiel v sobotu neskoro poobede. V Iráne pracujú od pondelka do stredy, štvrtok-piatok majú "víkend", a potom zasa pracujú v sobotu a nedeľu. Čiže, keď si to rozmeníte na drobné - vo štvrtok, v nepracovný deň v Iráne, sme zažiadali na ambasáde o víza a v sobotu už mal priateľ žiadosť akceptovanú .... ako... ani naše úrady nepracujú takýmto super rýchlym tempom.=D Ale vráťme sa k môjmu prípadu.
Arménsko-iránske hranice
Tak teda priateľ hneď v pondelok volal na ambasádu, a potom písal do agentúry, že ako čo sa deje, že prečo on víza má a ja nie. Na to odpísali, že ambasáda zamieta 20-30 percent žiadostí, najmä ak ide o ľudí, ktorí idú do Iránu ako žurnalisti alebo pracovne. Kde do toho spadám ja so svojimi turistickými vízami a s povolaním knihovníčky... netuším. Ale teda tu je ďalší dôkaz, že márne budete pátrať na internete ako s určitosťou dostať víza, čo treba priniesť a vydokladovať... všetko jedno, záleží len na vašom (ne)šťastí a aktuálnej nálade úradu.

Príbeh pokračuje. V utorok ďalší týždeň mi potom volali z ambasády, že či sme už poslali tie papiere do agentúry (aká agentúra, kde sídli, čo to je, kde to je... nevedeli sme). Tak vravím, že ešte nie, musím pohľadať najprv v počítači kópiu pasu, lebo môj pas máte aktuálne u seba na ambasáde. Pán na to, že či mi ju nemá poslať - tú kópiu. Hovorím nie, ďakujem... to mi nepomôže. 
Ale teda nakoniec sme všetko skompletizovali a poslali na spomínaný email, na čo oni zasa odpísali, že v sobotu budem mať referenčné číslo... nie samotné víza, len to číslo. Vybavenie referenčného čísla stálo 51 eur (pôvodne pýtali 60).

V pondelok (už sme zasa v ďalšom novom týždni ;)) sme volali na ambasádu s referenčným číslom - že ho už teda máme, a keďže už tie víza naozaj potrebujeme, treba s tým číslom aj niečo robiť. Na to nám povedali, že zavolajte v piatok (pričom nasledujúci pondelok už bolo 7. mája - termín kedy mali byť !naše!, nie len priateľove, víza hotové). Volali sme v stredu - nedovolali sme sa. Volali sme v piatok - víza sú hotové (referenčné číslo ani nepýtali!!!). Dokonca víza boli v takom stave, že ešte hneď v piatok sme si po ne mohli prísť.=D Čistý La-la-land.

Záver príbehu je veľmi rýchly a prekvapivo jednoduchý. Po víza sme si išli do Viedne 7.5., tak ako nám bolo povedané. Dostali sme ich prakticky behom 2 minút - teda naše pasy s nalepenými vízami. Nič sme nedoplácali, nič sme nemuseli vydokladovať...

Takže suma sumárum. Víza viete vybaviť do necelých 4 týždňov (odobrenie/zamietnutie víz vám vie prísť na email už behom 3 dní!). Zaplatíte za ne buď 53 eur plus dve spiatočné cesty do Viedne, ale 104 eur plus dve spiatočné cesty do Viedne. Záleží či vám ich odobria alebo zamietnu.=D 
Vybaviť víza očividne nie je ťažké ani drahé, no ako môžte vidieť, čierny Peter môže padnúť na kohokoľvek... vtedy to chce trpezlivosť a zbytočne sa nezamýšľať nad nezmyselnosťou celého toho procesu, ktorým len z cestovateľa vyťahujú peniaze navyše. Ja v tomto prípade musím poďakovať priateľovi, lebo ja som to vzdala hneď na začiatku a povedala som mu, že ak tam chceš ísť, tak si to vybav... a vybavil.
Pohľad na Irán z Arménska
Aké ponaučenie z tohto všetkého vyplýva?
Víza chodíte vybaviť osobne na ambasádu - je to najrýchlejšie.
Poistenie, ktoré deklarujú ako nutnosť pre získanie víz, dokladujte až v momente, keď máte víza nalepené v pase. Stále sa vám môže stať, že víza nedostanete a vy zbytočne vyhodíte peniaze za cestovné poistenie.

Čo sa týka spomínaných dokumentov, o ktorých všade píšu, že ich treba mať. Opäť záleží ako cestou sa do Iránu dostanete a na koho natrafíte. Ako som písala - na ambasáde od nás nepýtali nič. Po získaní víz, sme si zaplatili cestovné poistenie, ktoré ponúkajú banky k účtu. Bez poistenia necestujeme ani do Poľska. Ja mám napr. cestovné poistenie u VÚB banky za 30 euro na celý rok na celý svet.
My sme teda išli do Iránu pešo - prešli sme cez arménsko-iránsku hranicu. Na hranici nám dali pečiatky do pasov, prešli sme kontrolou batožiny a bolo vybavené. Za 10 minút aj s čakaním v rade. Ani v tomto momente od nás nič nepýtali - nedokladovali sme cestovné poistenie či booknutú prvú noc v Iráne.
Čítala som však na internete iné skúsenosti, a to sa týka najmä vstupu do krajiny "cez letisko". Že vraj práve vtedy si overujú ako poistenie, tak ubytovanie... A že Iránci nemajú problém volať do hotela či domácemu z couchsurfingu aj o 3tej ráno.;)
Preto odporúčam, nepodceňovať situáciu a pre istotu majte všetko pripravené. 

Takže toto je moja skúsenosť s vybavovaním víz. Máte aj vy takýto alebo podobný absurdný zážitok s nejakými vízami? Prípadne, žiadali ste už vy sami o víza do Iránu? Dajte vedieť v komentároch!
BB

2 komentáre:

  1. Ozaj nezvyčajná destinácia, ale vyzerá to krásne :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Je to sice priatelov splneny sen, ale aj ja som rada, ze som sa nechala nahovorit. Bol to zazitok a skusenost.🙂

      Odstrániť