nedeľa 12. augusta 2018

25+ tipov, s ktorými sa v Iráne nestratíte

V predchádzajúcich článkoch som už rozobrala bezpečnostnú situáciu v Iráne (článok TU), aj ako sme riešili víza my s priateľom (TU). S Iránom sa však spája množstvo ďalších detailov, ktoré je dobre vedieť. Uľahčí vám to naozaj veľa vecí a ušetrí veľa peňazí. My sme na mnohé veci prišli pozorovaním alebo nám o tom povedali iní turisti alebo domáci, informácie sme tiež čerpali z internetu alebo z bedekeru Lonely Planet Irán... a samozrejme najlepší spôsob bol pokus-omyl.=D
Pôvodne som článok chcela rozdeliť na viacero častí, pretože je naozaj veľmi dlhý, ale nespravila som to. Chcem, aby ste mali tieto informácie pokope v jednom článku. Je to podľa mňa lepšie.
No a o čom bude reč? O peniazoch, ubytovaní, cestovaní v rámci Iránu, o správaní sa v Iráne, o pravidlách, ktoré treba dodržiavať v obliekaní.... nájdete tu všetko, na čo som si spomenula a čo považujem za dôležité, aby ste pred cestou vedeli.
Dúfam, že dĺžka článku vás neodradí...niektoré tipy som doplnila aj konkrétnou situáciou... a ... no veď čítajte! =)

Najlepšie obdobie na návštevu
Než sa vyberiete do Iránu, dobre si premyslite, kedy chcete ísť. Najpríjemnejšie počasie je od marca do mája alebo od septembra do októbra. Teploty sú pre Európana presne tak akurát.

V lete (jún-august) sú tu neskutočné horúčavy. V noci sa teplota pohybuje stále nad 30 stupňov a cez deň šplhá nad 40. Ľudia fungujú od skorého rána do 12:00, a potom až cca od 5tej do polnoci. Môžu vás tak prekvapiť zatvorené obchody, reštaurácie, pamiatky... Na druhej strane, je tu minimum turistov, ceny sú o cca 20 percent nižšie a dá sa zjednávať.

Turistická sezóna (domácich ale aj zahraničných) v Iráne je od marca do mája. Ceny sú vyššie, ubytovania plné, pamiatky plné.
Najväčší problém pre turistov však vidím práve v ubytovaní - ako turista si ho neviete zarezervovať cez internet a musíte sa spoliehať na to, že sa niečo voľné nájde... na rezerváciu treba iránsku platobnú kartu a (alebo) znalosť farsi (perzštiny) alebo domáceho, ktorý vám s rezerváciou/ubytovaním pomôže.

No a v zime je tu... zima. Náš domáci z Teheránu nám ukázal fotky zasneženého Teheránu - z poslednej zimy. Takže aj tu je zima a aj tu dokáže napadnúť sneh.
Kashan
Varzaneh
Yazd
Peniaze
Do Iránu si berte hotovosť. Naše kreditné karty tu z 99 percent neplatia. Veru, neplatia, a je úplne jedno akú máte. To 1 percento potom naše karty že vraj akceptuje. Lenže platba kartou sa vám neoplatí z toho dôvodu, že banka prepočítava platbu cez oficiálny kurz, a ten je slabý, takže prerobíte. A prerobíte dvojnásobne, lebo čo som čítala, banky si zvyknú účtovať ešte cca 20 percent zo zrealizovanej platby.
Ak si nie ste istý koľko si treba zobrať, tak my dvaja sme v priemere minuli za 1 deň 50 eur - s ubytovaním, jedlom, vstupmi atď. Dá sa samozrejme minúť aj menej aj viac. Odporúčam však, vždy si zobrať viac peňazí ako menej. A hlavne sa netrápte tým, že budete cestovať s veľkou sumou peňazí. Ostražitosť je samozrejme na mieste, ale my sme nemali ani jeden incident či pokus o nejakú krádež. Najmä okradnúť turistu je hanba pre celú krajinu, a to si tu nikto nevezme na zodpovednosť.=)

V Iráne je oficiálna mena rial. Ale! Domáci veľmi radi používajú neoficiálnu menu toman. Rozdiel medzi menami je presne jedna nula. Príklad: domáci vám povie, že máte zaplatiť 8 000 tomanov. Vy z peňaženky vyberiete 80 000 rialov!
V tomto prípade nejde o to, že by mali dve rôzne meny s rôznymi peniazmi. Len si skrátka zjednodušujú množstvá núl, ktoré tam majú. Áno, stačila by na to len menová reforma. Na druhej strane, Irán je jedna z krajín, kde sa z vás ľahko stane milionár.=D Stačí zameniť 200 eur a hneď máte vyše 18 000 000 rialov ( 1 800 000 tomanov).=D
Zamenili sme... =D
Ak sa dohadujete o cene, vždy sa uistite, v ktorej mene sa bavíte - v tomanoch či rialoch?! My sme takto brali taxík od hraníc. Pýtali sme sa taxikára či myslí tomany alebo riale. Vyťukali sme mu sumu na telefóne. Prikyvoval, že riale! Riale!... Tak sme sadli do taxíka a viezli sa... Nakoniec to neboli riale ale tomany. A z 2 eur bolo hneď 14.

A teraz pozor! Peniaze neodporúčam zamieňať v bankách. Banky vám dajú oficiálny kurz, ktorý je veľmi veľmi nízky! V zmenárňach alebo na ulici viete zameniť ďaleko, ďaleko lepšie.
Príklad: za 1 euro by nám v banke v tej dobe dali cca 49 000 rialov. V zmenárni či u domácich sme zamieňali 1 euro za: najslabší kurz, ktorý sme vyhandlovali hneď po príchode bol 65 000 rialov, najlepší sme mali 92 000. To je skoro o 50 percent viacej ako dostanete v banke.

Ako meniť peniaze:
- v Iráne s obľubou menia eurá alebo doláre - to sú meny, ktoré sú stále a nestrácajú výrazne na hodnote
- kurz rialu sa však mení z večera do rána. Dnes môžte 1 euro meniť za 90 000, zajtra zaň môžte dostať už len 70 000 rialov ... alebo naopak, aj 100 000.
- pri zjednávaní sa nenechajte oklamať ani zastrašiť. Prvé peniaze možno zameníte za horší kurz, ale keď sa trošku zarozprávate s domácimi, radi vám povedia za koľko by ste mali meniť
- ak vám niekto povie, že inde lepší kurz nedostanete, no vám sa ten jeho nepáči, poďakujte a choďte ďalej. Možno vám inde povedia to isté a možno inde dostanete viacej. Ale zo skúsenosti sa vždy niekto chytí na vyšší kurz a vy teda dostanete viacej.
- lepší kurz dostanete aj v prípade ak zamieňate viacej peňazí. Ak zamieňate 40 e, nečakajte, že s vami budú nejak veľmi zjednávať. Pri 200 e je kurz už lepší.
- napriek predošlému bodu, neodporúčam zamieňať všetky peniaze hneď! Ako som spomínala, kurz sa mení z večera do rána každý jeden deň. My sme zamieňali po 100 až 200 e.
- zamieňať môžte prakticky všade - v zmenárni, na recepcii hotelu, v cestovnej kancelárii, handlujúcich nájdete na ulici pred bankami atď.
- pri zamieňaní na ulici sa nám osvedčila táto postupnosť: najprv sa spýtajte aký kurz dotyčný ponúka. Ak sa vám zdá okej, prepočítajte si presne koľko vám má dať. Nechajte ho nech odráta danú sumu. Peniaze si prepočítajte, skontrolujte... ak je niektorá bankovka príliš poškodená, tak nech vám ju vymení. Keď je všetko ok, peniaze si odložte do tašky či peňaženky. AŽ potom vyťahujte svoje peniaze! Prečo?
Veľmi radi tu robia takú vec, že vám odpočítajú presnú sumu, dajú vám peniaze do dlane, a potom šup - časť z nich si zoberú naspäť a povedia vám, že to je "commission fee"...akože poplatok za sprostredkovanie. Ak vám toto niekto spraví, peniaze mu nanúťte späť a odíďte.  Ak teda už nemá vaše peniaze vo vačku... vtedy sa k nim už nedostanete...

Spojenie a pripojenie k okolitému svetu
Ešte pred vstupom do Iránu si nainštalujte do telefónu VPN (priateľ predplatil ExpressVPN). VPN je totižto to, čo vám zabezpečí spojenie s okolitým svetom... nie len s tým iránskym. Ak nebudete mať nainštalované VPN, nedostanete sa na Gmail, Facebook .... na žiadne zahraničné stránky, len na tie iránske.

Hneď po príjazde do krajiny by som odporučila kúpiť si iránsku SIM kartu. Nás vyšla aj so 4 gigami dát na 470 000 rialov (podľa kurzu, ktorý sme mali cca 7 e). Kúpiť ju však nebude vôbec jednoduché, lebo oni vám ju skrátka nechcú predať. A tak vás posielajú z miesta na miesto, k niekomu, kto pozná niekoho, kto by vás mohol poslať za niekým, kto pozná toho, čo predáva karty do telefónu. Chápete, nie? =D Je to skrátka proces ako keby ste zháňali obličku na čiernom trhu. A to naozaj nepreháňam. SIM kartu však budete potrebovať, ak chcete mať aspoň nejaký internet. Pretože internet v meste buď nie je, ale je na heslo. Free wifi v Iráne asi ani neexistuje. A ak sa aj na internet prihlásite, počítajte s tým, že to často ide ako v lete na saniach.

V Iráne funguje na komunikáciu WhatsApp a Instagram. Existuje aj iránska verzia Messengeru - Telegram. Tá sa vám v zásade ale neoplatí inštalovať - prvé dve aplikácie úplne postačia.
No a ani sa nenazdáte a za týždeň váms stúpne počet kontaktov na každej aplikácii tak o min. 50 ľudí.=D Tu stačí krátky rozhovor na to, aby si vás na IG či WA spriatelili, a potom vám vypisovali či ste došli v poriadku alebo, čo ste dnes zažili.=D

Cestovanie
V Iráne sa všade dostanete taxíkom. Taxík tu slúži prakticky ako verejná doprava, ktorá vás odvezie na krátke aj dlhé vzdialenosti. 5, 80 či 200 km pre nich nie je problém. Dávajte však pozor, aby vás neošklbali - lebo taxikári sú naozaj všade rovnakí.
O žltých taxíkoch sa napr. hovorí, že sú najdrahšie.
Existujú tiež zdielané taxíky. Po meste ich jazdí naozaj habadej, ale nám sa podarilo taxík vyzdieľať až 1 raz. Z viacerých príčin - domáci sa s cudzincami voziť nechcú a taxikár turistu nechce, lebo na ňom takto veľa nezarobí a ešte tu je tá jazyková bariéra... skrátka príliš komplikované, a tak vás radšej odignorujú. No a naopak, keď si chytíte prázdny zdielaný taxík, tak domácim už taxíkár nezastaví, lebo na vás zarobí aj tak viacej ako keby mal plný taxík domácich.=D

Preto! Ak chcete využívať taxík nainštalujte si aplikáciu Snapp, ktorá je v angličtine alebo francúzštine. Je to vlastne iránsky Uber. Jazdné vám appka zobrazí pri zadávaní objednávky, ale na rozdiel od Uberu, sa platí v hotovosti taxikárovi. Ušetríte s ním veľa veľa peňazí a samozrejme aj času.
Keď začnete túto aplikáciu používať, tak zistíte, že skutočné jazdné je od 30 000 rialov - v prepočte cca 30 centov. Bežne sme sa cez mesto viezli s touto aplikáciou za 50-70 000. A koľko pýtali bez aplikácie? Minimum bolo 100 000 rialov a vyššie.
Z tohto pohľadu ten rozdiel nie je závratný, ale keď cestujete 3 týždne a vonku je vyše 40 stupňov a vy sa potrebujete premiestňovať... Skrátka s touto aplikáciou naozaj získate.
A keď sa vám nejaký domáci bude snažiť navýšiť cenu, lebo "vy ste turista" a turista musí platiť viacej...tak ho pošlite s pánom Bohom. Lebo nie je dôvod - sedíme v tom istom aute, hýbeme sa na ten istý benzín a po tej istej ceste ;).
Bežná dopravná situácia, Tabriz
S taxikármi je akurát jeden problém - nie sú zvyknutí používať navigáciu ani mapy. Veľa ráz sa nám stalo, že taxikár prikyvoval ako o život, že on isto vie, kam chceme ísť. On to tu pozná. .... Ale nepoznal. Miesto toho sme blúdili, vypytoval sa každého na cestu... aj sme mu ukazovali to miesto na našich offline mapách od Googlu, no nevedeli sa zorientovať, lebo mapy boli v angličtine a nie perzštine

Okrem taxíkov môžte využiť aj autobusy (MHD) a veľmi príjemné je metro. V prvom aj v druhom prípade nájdete časť resp. v prípade metra vagóny, pre ženy a časť pre mužov.
Muži do ženskej časti ísť nemôžu - absolútne nie za žiadnych okolností.
Ženy, ale môžu ísť do mužskej časti pokiaľ majú mužský doprovod. Väčšinou tak v mužskej časti vidíte manželské páry či rodinky.
Všimla som si ale, že ženy, aj keď majú doprovod, v špičke v mužských vagónoch vôbec nejazdia. Ja som túto chybu spravila, a tak som sa tlačila ako sardinka v mužskom vagóne s hromadou spotených a  smradľavých mužov. Boli ale milí, lebo hneď mi uvoľnili miesto na sedenie a spravili okolo mňa, aj napriek nedostatku miesta, polmetrový prázdny kruh.=D
V každom prípade, odporúčam ženám jazdiť v špičke (ale aj inokedy) v ženskej časti - je to príjemnejšie a voňavejšie.
Ženské vagóny v metre, Teherán
Ak je váš cieľ podstatne ďalej, stále môžte využiť taxík alebo lacnejšie, diaľkové autobusy - tzv. VIP autobusy. Lístky sú naozaj lacné - obrovské vzdialenosti viete prejsť za cca 6-8 euro na osobu.
Výhodou týchto autobusov je, že majú neuveriteľne veľa priestoru na nohy, veľké sedadlá s nastaviteľnou opierkou na nohy. Počas jazdy dostanete nápoje - vodu, džús, kávu, čaj... a drobnosti na zahryznutie ako keksíky či slané oriešky.
Lístky na takýto autobus kúpite buď na autobusovej stanici alebo v cestovných kanceláriách v meste. Pozor, aj tu si dávajte pozor na cenu a skúste zjednávať. Nám ponúkli na autobusovej stanici 600 000 lístok za 800 000. Našťastie, podobnú vzdialenosť sme už išli, a tak sa nám daná cena nezdala.... priateľ to nakoniec zjednal na správnu cenu - 600 000.
Iránske VIP autobusy. Oproti tureckým tu chýba dotyková obrazovka s hrami, filmami a hudbou.=D
Priestor na nohy v iránskom VIP autobuse
Ďalšia alternatíva vrámci dopravy v Iráne je letecká doprava. My sme leteli zo Shirazu do Teheránu (jednosmerná letenka pre 1 osobu stála 15,50 e) a z Teheránu do Tabrizu (jednosmerná letenka pre 1 osobu 24 e). Letenky viete opäť kúpiť v cestovných kanceláriách v meste.
Tieto letenky v rámci Iránu sú v zásade lacné a vedia ušetriť veľa času. Akurát proces nastupovania do lietadla je veľmi špecifický - napr. gate vám ohlásia a otvoria 10 minút pred odletom. Ďalej ženy a muži idú cez osobnú kontrolu, ale tá je veľmi v štýle lážo-plážo. Mne napr. nechali v príručnom ruksaku litrovú fľašu vody s upozornením, že to mám pred odletom vypiť. ... jasné, že som to nestihla vypiť a letela som aj s fľašou. Priateľovi tiež zhabali z príručnej batožiny zabudnutý vreckový nôž. Iba dvihli obočie s otázkou: a čo ste chceli s týmto? Uniesť lietadlo? ... nakoniec mu priniesli batožinu do podpalubia a odložil si ho tam.

Čo sa vlakovej dopravy týka, s ňou máme len 1 skúsenosť. Z Tabrizu do Teheránu sme išli nočným vlakom. Lístok stál cca 8 eur a bol to celkom luxusný vlak. Neskôr sme chceli ísť tým istým nočákom z Teheránu do Tabrizu, ale viaceré cestovky nám povedali, že vlak na ceste späť (z Isfahánu do Tabrizu) už nejde cez Teherán, ale nejakou severnou cestou. Skrátka s vlakmi je to dosť ošemetné.

Ubytovanie
V Iráne nefungujú "západné" rezervačné stránky ako Booking, Hotels ani Airbnb.

Funguje tu couchsurfing. Hádam každý tretí mladý Iránec, ktorý ma voľnú aspoň svoju detskú izbu vám ponúkne couchsurfing. Je to tu veľmi populárne, no pozor, stále ilegálne. Ak sa vás niekto bude pýtať, je to váš kamarát, nie váš domáci. O ubytovaní nie len cez couchsurfing som písala TU.
Pozor! Dávajte si pozor na špekulantov, ktorí podmieňujú vaše prespatie platenou tour po meste alebo okolí, plateným výletom, lebo strýko vášho domáceho je taxikár alebo majú reštauráciu a musíte v nej spraviť útratu. Už sme sa s takými stretli a je to proti pravidlám CS!

Ak chcete využívať hotely alebo ubytovania podobného charakteru, odporúčam vám zakúpiť si najnovšie vydanie Lonely Planet Irán (majú aj e-book). Budú to vaše najlepšie investované peniaze na tomto výlete. Nájdete tam totižto tipy ma ubytovanie v jednotlivých mestách a odporúčanú cenu. Sú tam ako tie lacnejšie, tak tie drahšie. My sme hľadali ubytovanie podla LP. Vyslovene sme si vytipovali pár ubytovaní, pozreli referencie na internete, ak nejaké boli, a tie čo sa nám páčili, tie sme išli obehať osobne. Áno, v Iráne vám neostáva nič iné len chodiť od ubytovania k ubytovaniu.
Okná v tradičnom iránskom dome, Yazd
Tradičný iránsky dom, Kashan
Podobne ako je to pri výmene peňazí, ani tu nemusíte zobrať prvý hotel, na ktorý natrafíte. Príklad: V Yazde sme išli najprv do hostela - reku bude to lacnejšie. Ponúkli nám malú kuticu bez okna (!), ale aspoň so súkromnou kúpeľňou. Dobre, 2 noci tu prežijeme, koľko pýtate? ... v prepočte stála táto kutica 20 euro!!! Okej, koľko je to so zľavou... 20 euro. Ďakujeme, dovidenia - hovoríme. Išli sme o 250 m ďalej. Za 16 eur na noc sme našli luxusnú izbu s množstvom okien, s chladničkou, klímou, vlastnou priestrannou kúpeľňou a k tomu prináležala predsieň ... jednoducho nebola to žiadna komôrka pod schodami Harryho Pottera ;).

Čo sa týka cien v hoteloch, guesthousoch, B&B atď. - ak idete mimo sezóny - ako sme boli napr. my v júli - NIKDY, ale nikdy neberte prvú cenu, ktorú vám ponúknu. Zjednávajte! Nechoďte k pultíku v štýle: dobrý deň, prosím 1 izbu! Najprv sa spýtajte, koľko stojí taká a taká izba. A to sa pýtajte aj v hoteloch, kde majú vyvesený cenník! 
Inak, čím beriete viac nocí, tým je väčšia pravdepodobnosť, že vám dajú peknú cenu.
Naša komunikácia vyzerala väčšinou takto: Koľko stojí izba pre 2 na 2 noci? ... 2 000 000 jedna noc, spolu 4 000 000. ... Uhm, a čo takto (naťukáte na mobile, kalkulačke vlastnú cenu, lebo už viete, že táto je aj na luxusný hotel premrštená) 1 200 000, to je náš rozpočet (dodáte) .... (chlapík alebo žena na to pozrie) .... 1 500 000...  vy skúsite 1 300 000, ale na to vám chlapík vedľa povie, že minimálna hranica je 1 400 000. Tak vezmete 1 400 000 za 2 osoby na 1 noc. A bývate v krásnom tradičnom dome v dvojposchodovom apartmáne. A vidíte ten cenový rozdiel? 600 000, ktoré sme ušetrili bolo pre nás v prepočte necelých 7 eur... čo je bohatá večera v tradičnej reštaurácii s nápojmi pre 2 osoby. Alebo fastfoodové jedlo na celý deň.;)

Spoločenský styk
Ak cestujete ako pár, budú sa vás pýtať či ste zobratí, koľko spolu ste a koľko máte detí. Ak ste manželia, dobre pre vás. Ak spolu len chodíte alebo ste svoj vzťah povýšili na medziúroveň "sme zasnúbení", tak na uvedenú otázku aj tak odpovedajte: sme manželia. V Iráne je skrátka manželstvo svätá vec. Oficiálne nepoznajú nič medzi tým, ani nič predtým a potom. Nechápu pojmu "chodiť spolu" (aj keď by to radi robili) a zasnúbenie pre nich nič neznamená... najmä ak im poviete, že ste zasnúbení už 5 rokov a už 5 rokov šetríte na svadbu.=D Takže, ak si chcete zjednodušiť život, tak ste manželia ... hotovo.
V Iráne sa s vami bude chcieť odfotiť naozaj každý.=D

Ďalšia veľmi obľúbená súkromná otázka je, v čo vlastne veríte. Môžte byť ateista alebo pastafarian, ale opäť, ak si chcete ušetriť vysvetľovanie a debatu o náboženstve, tak ste skrátka kresťan. Keď toto vyslovíte, tak domáci to okomentuje, že on je aj tak ateista, do mešity chodí len keď treba a vlastne aj tak všetci veríme v jedného Boha. Ty na to zamrmleš niečo v štýle, že tiež to s náboženstvom veľmi nepreháňaš a súhlasíš s jeho názorom, že vlastne všetci veríme v rovnakého boha a téma "náboženstvo" je týmto kompletne vyčerpaná. Verte mi, skúšala som kadejaké variácie tejto debaty, ale ak chcete rozhovor ukončiť rýchlo a nechcete filozofickú debatu, tak toto je ten správny spôsob ako na to.

Ak chcete dať domácim najavo, že je niečo naozaj super alebo si vážite jeho snahu, neukazujte im zdvihnutý palec ani "óčko" z palca a ukazováka. V Iráne im ukazujete prostredník alebo "si debil". Keď sa vám to stane, tak ako mne nespočetne veľa krát, tak začnite gestikulovať, že ste to tak vôbec nemysleli, ale zasmejte sa na tom. Domáci sú našťastie zhovievaví a vedia, že u nich a u nás to má úplne iný význam. S najväčšou pravdepodobnosťou sa na váš účet perfektne zabavia.=D
Ak im ale naozaj chcete poďakovať a vaša "farsi" (perzština) je na úrovni jednobunkovca, tak si skrátka dajte pravú ruku na srdce, široko a úprimne sa usmejte a jemne kývnite hlavou (malinký úklon) ... môžte pridať "thank you" - domáci pochopia.

Ako sa (ne)obliecť
Ženy! Prosím vás! Nebalte si do Iránu tielka, trička na ramienka, krátke mikiny a podobne. Ja viem, od apríla je tam teplo, ale aj tak musíte chodiť zahalené. Aj keď ste turistky. Platia pre vás rovnaké pravidlá. 
Tie najzákladniejšie sú tieto:
- treba mať zakryté nohy, dekolt, ruky (po celej dĺžke až po zápästia), krk a vlasy
- nenoste nič obtiahnuté. Môžte byť zahalené od hlavy po päty, ale keď vaša ženskosť doslova kričí z tých tesných legín, tak je to zle. Oblečte si niečo, v čom sa cítite neforemne a úplne asexuálne - voľná tunika, dlhé šaty, kaftan, široké nohavice ...  
- legíny či rifle sú prípustné len vtedy, ak máte dostatočne voľný a dlhý vršok. A neporovnávajte sa s domácimi, že ony majú upnutejšie veci! Ty si turistka a nechceš mať problém!=D
- ešte raz zdôrazňujem voľné oblečenie, najlepšie z bavlny či ľanu - tentokrát z toho dôvodu, že je to prírodný materiál pod ktorým sa nedusíš... V 40-kach to oceníš.;)
- napokon šatka. Nemusí byť "pravdivo uviazaná", stačí ju len prehodiť cez hlavu.=) Ale je povinná zo zákona! Do krajiny teda priletieť už s ňou.
Inšpirácia ako sa v obliecť v Iráne
Pre chlapov platí jediné - dlhé nohavice (nie, naozaj žiadne kraťase!) a žiadne tielka - len košeľa alebo tričko.
V Iráne sú zakázané aj kravaty, ale myslím, že turista tam s kravatou pobehovať nebude.=)

Jedlo
O jedle som písala na blogu Magické pečenie - prvú časť nájdete TU a druhú zasa TU. Odporúčam prečítať.;)

Toto sú teda tipy, ktoré by ste podľa mňa pred cestou mali vedieť. Ak vás niečo konkrétne zaujíma a chceli by ste o tom vedieť viac, spýtajte sa v komentároch - rada odpoviem. 
Dúfam, že som na nič dôležité nezabudla.=D
BB

PS: Poprosím nepoužívať fotografie bez môjho súhlasu!

2 komentáre:

  1. Zaujímavé...krásna krajina. Ale asi by ma zabilo zahaliť sa v 40tich stupňoch!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Po pár dňoch sa aklimatizuješ a zvykneš si. Mne to trvalo cca týždeň, niekomu stačia 3 dni. Navyše je tam suchý vzduch, takže je to úplne iné teplo aké poznáme my. My máme vysokú vlhkosť. Ale áno, stále to nie je veľmi ideálne počasie na spoznávanie krajiny.=D September by bol asi príjemnejší.=D Ale čo už, vyšlo to tak, isté výhody (málo turistov) to malo... Nemôžem sa sťažovať...=D a hoci som na veľa vecí nadávala, celkom rada by som sa tam vrátila. Popravde mi to aj trošku chýba =(

      Odstrániť