nedeľa 22. júla 2018

Ako sme cestovali do Iránu: úvod

Salam!... teda Ahojte! alebo Dobrý deň! po perzsky.=) Včera sme sa s priateľom vrátili z toľko spomínanej "životnej dovolenky" a ja som celá nedočkavá podeliť sa s vami o svoje zážitky! A začnem rovno s Iránom, lebo zo žiadnej navštívenej krajiny (Turecko, Gruzínsko, Arménsko) nemám toľko dojmov ako z Iránu. A hlavne, o žiadnej inej krajine netreba vyvrátiť toľko predsudkov ako o Iráne. Takže! V dnešnom článku vám predstavím Irán aký v skutočnosti je. No a postupne pribudne pár ďalších článkov, v ktorých sa budem venovať praktickým veciam - tipom, vízám, lebo tie som skoro ani nedostala, jedlu, ubytovaniu, zážitkom atď. Takže káva do ruky a ideme na to.

Keď vás vítajú so slovami "Iran, no terorist"...
Keď som v práci nadhodila kolegyniam, že máme v pláne ísť do Iránu, tak všetky vyvalili oči, že prečo zrovna tam a nie niekam inam. Veď je tam vojna, sú tam teroristi, je tam nebezpečne, zomriete, unesú vás. Vedúci ma chodil aspoň raz do dňa prehovárať, nech tam nejdeme... a keď neuspel ani po niekoľkých mesiacoch, tak mi na konci aspoň pohrozil, nech si dávame pozor a nech sa určite vrátim (zdravá)! 
Na druhej strane boli zasa ľudia, ktorí už v Iráne boli a hovorili, že je to jedna skvelá a pohodová, no najmä bezpečná krajina. Tak čo teda? Čomu veriť? Nuž, prestala som nad tým premýšľať tak nejak vo všeobecnosti, a keďže som vyznávačom hesla: stať sa môže kadečo aj doma, ... jednoducho som sa prestala stresovať a nechala to tak. Nejako to dopadne. A výsledok? 

V Iráne nie je vojna. Posledná vojna, Iracko-iránska, skončila v r. 1988. V krajine je pokoj, stabilná situácia. Samozrejme sú miesta, kam netreba ísť ... dá vám rozum, že nepôjdete k iránsko-afganským hraniciam či iránsko-pakistanským hraniciam. Ako turista, čo došiel obzerať pamiatky, jedlo a kultúru, to aj tak nemáte cestou. Navyše Irán je tak obrovský kus zeme, že k jednej alebo druhej hranici sa s najväčšou pravdepodobnosťou ani nepriblížite. Takže Irán je po "stránke vojny" kompletne safe. Nebojuje sa tam!

Iránci nie sú teroristi, ako sami radi zdôrazňujú.=D Pár krát sa nám stalo, že k nám na ulici či v mešite došli ľudia a lámanou angličtinou nám zdôrazňovali, že Iránci nie sú teroristi. Domáci si totižto veľmi jasne uvedomujú ako my "zo západu" na nich pozeráme: že sú to doslova "bomboví" ľudia, ktorí chcú zničiť Európu. 
Prečo to ale reálne tak nie je. Za prvé, samotná krajina má toľko vlastných problémov, že sú vôbec radi, že sú radi. Inak napísané: majú obrovský nedostatok vody, ich mena nemá reálne takmer žiadnu hodnotu = domáci si nemôžu dovoliť veci z dovozu... a to hovoríme o veciach z Číny. Sú tu samé oficiálne príkazy a zákazy, ktoré samotným ľuďom otravujú život a hlavne, je tu nezamestnanosť. Zdá sa vám to ako málo problémov? No a za druhé, taký Iránec sa tak ľahko do EÚ nedostane. Aby dostal vôbec víza, musí mať na účte našetrené peniaze, niekoľko tisíc eur ... a to je popri ich platoch práca na dlhé roky. 

Soľné jazero pri Varzaneh. Kedysi tu bola voda. Dnes je to vyschnutá planina, kde kde-tu tažia soľ.
Môžem vás teda uistiť, že Irán je naozaj bezpečná krajina. Nikto nás neokradol, nikto nás neohrozoval, spoza rohu na mňa neskákala žiadna morálna polícia, že mám odhalené predlaktia alebo zle uviazanú šatku. 
Naopak, turista v Iráne je takmer ako nadčlovek. Treba mu vo všetkom vyhovieť, treba ho dobre pohostiť, ukázať mu, že Irán je tá najfantastickejšia krajina na celej Zemi, ukázať im, že Iránci sú super atď atď atď. Miestami to samozrejme preháňajú, a to som spomínala aj na IG, ale časom sa naučíte ako si od nich držať odstup, a potom dajú pokoj. Aby to však nebola len samá dúha a jednorožec, tak ako v každej krajine, aj tu ste chodiaca peňaženka. Ale ak viete ako na nich, nemusí to tak byť vo všetkých prípadoch. Tipy rozpíšem v ďalších článkoch.

Žena v Iráne
Pri jednej mešite sa ma učiteľka angličtiny spýtala, či by som chcela žiť v Iráne. Nevedela som odpovedať, lebo krajina je to krásna, no potom sú tu všetky tie oficiálne príkazy a zákazy. Navyše, vtedy sme boli v Iráne ešte krátko, hádam len týždeň a nebola som vôbec "rozkukaná". Tak jej na to hovorím, že na to sa nedá odpovedať, lebo ja ako turistka mám úplne iné skúsenosti a "práva" ako domáca. A mala som pravdu.

Pre mňa ako turistku platili dve hlavné veci - mať šatku a byť riadne oblečená (upresním v ďalšom článku). Pre pár - pre mňa a priateľa zasa platilo to, že sme sa mali vyhýbať intímnostiam na verejnosti - držanie sa za ruky, pusinkovanie, objímanie .... Všetko sme viac-menej dodržali, akurát sem-tam sa mi šatka zošuchla z hlavy a sem-tam sme išli po ulici držiac sa za ruky.=D Boli sme turisti ... nikto nás neriešil.

Metro v Teheráne
A ako to je naozaj? Môžem súdiť len zo svojho pozorovania, ale podľa mňa, žena je v Iráne tá, čo nosí nohavice. Podľa mňa sú mladé ženy samostatné, do určitej miery emancipované resp. najviac ako to za daných podmienok ide, sú módne a chcú svoje práva. Pre mňa boli chlapi kompletní "ťuťmáci" - najmä tá mladá generácia. 
Keby že vidíte rodiny a pozorujete ich správanie, tak žena bola tá, ktorá vydávala rozkazy... tá šéfka. Nie, ženy nechodili krok za svojim mužom, nestáli mlčky v úzadí, kým muž vybavoval, nečakali ako také ovečky kým sa im niečo povie. Nie, vybavovali, nakupovali, hádali sa, rozkazovali... a pracovali, bok po boku s mužmi. Vláda sa veľmi snaží separovať mužský a ženský svet, ale život v Iráne je dokonalým dôkazom, že to reálne nefunguje.

Takže ženy, ak pôjdete do Iránu, nemusíte sa báť. Nikto vás nezavrie, neukameňuje, nepredá, neunesie... len sa skrátka prispôsobte domácim pravidlám (šatka/oblečenie) a všetko bude bezproblémové. Stretli sme veľa žien, ktoré cestovali len v páre (napr. Číňanky) alebo len sólo. Jediné, čo sa vám najhoršie môže stať je, že vás nejaký blbec odignoruje, lebo ste žena, ale ... takých blbcov, ktorí si myslia, že "musia ženám ukázať, kde majú svoje miesto" máme aj na Slovensku... všakže?! =/

Náboženstvo je každého osobná vec...
No a napokon, tretia vec, ktorá ľudí zaujíma, je náboženstvo. Iránci sú moslimi, ale dosť... povedzme, že laxní. Prekvapujúce? Mňa to dosť prekvapilo.=D 
To nás tak viezol Teheránom náš couchsurfingový domáci - Masood. Kecali sme o všetkom možnom, bla bla, a potom hovorí: Iránci nie sú dobrí veriaci.=D Turci sú lepší veriaci. ... S priateľom nám to začalo v hlave šrotovať, rozmýšľame, spomíname na tie 3 týždne v Turecku, nechápeme. Turci sú lepší veriaci???? Turci? ... nesúhlasne krútime hlavami, že to tak isto nie je. 
Ale ono to tak skutočne je!=D A dôvod je veľmi prozaický: Iráncov núti do viery vedenie krajiny. Nemôžu si vybrať... skrátka musia veriť... spoň na oko. Ale poznáte to, keď niečo musíte... vlastne sa vám to nechce, nemáte z toho radosť, nevidíte zmysel a úžitok. A tak veľa Iráncov vám vlastne povie, že oni sú ateisti a do mešity chodia, lebo tak to majú nariadené. 

V praxi to vyzerá cca takto. Zatiaľ, čo v Turecku počujete muezína z minaretu zvolávať veriacich k modlitbe 5 krát do dňa... a že ho je naozaj počuť! Nie je nič horšie ako mať ubytovanie hneď vedľa mešity... v Iráne zvolávajú k modlitbám oficiálne 3 razy za deň. Masood ale vravel, že väčšinou zvolávajú k modlitbám len ráno a večer. A! Čo je hlavné! To zvolávanie je tak tiché, že prvého muezína sme zaznamenali asi až po 2 týždňoch v Iráne a prekvapení sme si potom hovorili, že "všimol si si, že tých muezínov nie je vôbec počuť"??? =D Skrátka tu berú náboženstvo viacej ako osobnú vec. Si kresťan? Okej, buď. Si moslim? Super. Si zoroastrian? Paráda, ja tiež!Si ateista? No a? 
Reálne sme sa o náboženstve bavili s ľuďmi len pár krát a aj to väčšina zhodnotila, že Boh je aj tak len jeden, takže všetci veríme rovnako (alebo som ateista a neverím vôbec). 

Na´in
No a ešte v skratke k vedeniu krajiny. To, že sa Irán považuje za jednu z najkonzervatívnejších moslimských krajín, to, že sú tam prísne pravidlá v obliekaní, že všetko "západné" je zlé, že islam je jediné dobré... tak za to môžu duchovní - ajatolláhovia, ktorí krajinu "vedú". 
Veľmi zjednodušene by som to okomentovala takto - všetky tie zbytočnosti, ktoré krajinu udržujú ešte v stredoveku, tak za to môžu títo mužíci; ostatné, praktické veci, má na starosti vláda vedená prezidentom. To zlé na tom je však to, že duchovní sa vyjadrujú (a ovplyvňujú) to, čo chce vláda s prezidentom prijať... napr. aj také zrušenie povinnosti nosiť šatky.

Ja som tak polovážne celý náš pobyt vravela, že Irán je ešte v stredoveku... nie len v niektorých záležitostiach, ale aj rokom, ktorý majú - u nich je rok 1397. No a po stredoveku ide renesancia... a tá ich pomaly naozaj čaká, lebo ľudia nie sú spokojní s vládou duchovných. Najmä, keď ľud bedačí a duchovní si stavajú mešity a vozia sa na drahých autách. Ako príklad slúži jedna opustená 2000 rokov stará citadela. Ešte do roku 1950 bola normálne obývaná. Vtedy tam ešte tiekla rieka, bola voda, pestovali bavlnu. Potom začalo sucho a rodiny odišli - nebolo čo piť a čím zalievať úrodu. Dnes tam žijú 3 rodiny... a je tam postavená obrovská, nová mešita ... načo? Pre koho? Keď malá mešita je opodiaľ. Pre 3 rodiny akurát...

Skrátka dúfam, že táto vzájomná propaganda, že Irán je zlý vs. západ je zlý skončí čo najskôr, lebo zbytočne ľudí blbne a vzniká z toho úplne zbytočná nenávisť.
Street art pri bývalej americkej ambasáde v Teheráne. Dnes slúži budova ako múzeum, kde vám sprievodca nabuliká pár propagandistických žvástov
Aby som to uzavrela... Toto sú teda 3 najčastejšie témy, ktoré ľudia ohľadom Iránu riešia. Dúfam, že som vám názor na túto krajinu aspoň trošku poopravila. Samozrejme nechcem tvrdiť, že je to krajina dokonalá, ale je očarujúca, je iná a stoji za to ju vidieť. Hlavne chcem však týmto článkom povedať, že ako turista sa nemáte v tejto krajine čoho báť. Stačí dodržať pár základných pravidiel, ktoré naozaj nebolia ani nie sú nijak komplikované (max. len zbytočné a diskutabilné =D), a môžte si užiť nezabudnuteľný výlet.=)
A inak ešte ohľadom toho "šatkovania" alebo "fačovania" ako sme to s priateľom volali, uvedomili ste si niekedy, že keď chcete vstúpiť do ortodoxného kostola, musíte si zahaliť nohy aj vlasy? A že v bazilike sv. Petra vo Vatikáne by ste mali mať zahalené nohy aj ramená? ;) Pekný článok na tému "zahaľovania sa" z celosvetového pohľadu nájdete TU. Odporúčam sa mrknúť.

Verím, že po tomto úvode si ďalšie články prečítate s chuťou a záujmom.=)
Rada by som vás na záver ešte upozornila na to, že všetko, čo je uvedené v článku (v tomto aj ďalších) sú názory, ktoré sú založené len na vlastnej skúsenosti (v Iráne sme boli 3 týždne) a na tom, čo som si o tejto krajine načítala. Vaše skúsenosti a názory sa samozrejme môžu líšiť. Ak je v niektorých faktoch chyba, budem rada ak ma slušne upozorníte. Ďakujem.
BB

2 komentáre:

  1. To je pravda, ešte aj pru ceste po Toskansku som zažila kostol, kde ni hneď pri vchode dali satku, aby som si zahalila ramená, vlastne je to dosť bežny postup. Inak, chudáci ľudia, že ich v zaostalosti drží zopár vyvolených, že neexistuje moznost vzoprieť sa...!''???

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veru. My sme napr. v Gruzinsku, co je krestanska krajina, nosili do kostolov erarne satky, co tam mali pre turistov. A aj Mato alebo chlapi vo vseobecnosti, ked mali kratase, tak pre nich tam bola dlha cierna zavinovacia "sukna". Rovnako aj pre zeny a na hlavu patrila satka. Ono to skratka ma svoj vyznam, akurat ako som uz viac raz spominala: kazdy by mal mat na vyber ak to nosi vramci kazdodenneho zivota. Chapes co myslim.
      A ano, je to dost smutne... ta krajina je chudobna, ale nie je to tym, ze by nemala co ponuknut, ale preto, ze je umelo drzana v takomto stave. Ludia tam dost protestuju, maju toho ozaj plne zuby. Akurat, ze prevrat nie je jednoduchy, lebo tito duchovni financuju vlastnu armadu... samozrejme dobre vyzbrojenu.

      Odstrániť