sobota 29. septembra 2018

Daj si! To spáliš!

Minule som sedela u svokry v obývačke. Lenivo som si listovala v časopise, keď sa z kuchyne ozve, či si nedám koláčik, vodu, kávu, čaj, rezeň, zemiaky, polievku... alebo aspoň ovocie!!!! Hovorím na všetko: nie vďaka, váš syn ma dneska natlačil hamburgerom, predtým "čínou" a ako večeru sme mali palacinky. (A ja som nijak neprotestovala samozrejme). Na to sa z kuchyne ozve: ale veď ty si štíííííhla, tebe to spáli... len trooooošičku ti naberiem!!! Neprotestujem... nemá to zmysel.


A teraz skúste hádať pričom sa chcem vlastne v dnešnom článku pristaviť.=D Nie, nebude to o svokre, ani o tom, ako nás naši blízky s láskou vykrmujú, ani o tom ako naše NIE nič neznamená... chcem sa pristaviť pri vete: ty si štíhla, ty to spáliš. Moja svokra totižto nie je jediná, ktorá túto vetu tak rada používa. Počúvam ju často: ty si chudá, ty si môžeš dovoliť ten hamburger/vyprážaný rezeň/ syr/koláč/zmrzlinu/nanuk.... a ja si to s radosťou dám, lebo ja ľúbim papať a žijem len raz. Akurát nemám rada toto konštatovanie. Všetci sa totižto tvária, že ja nepriberám, ja rovno chudnem už len tým, že dýcham.

A pritom ja vôbec nie som ten typ postavy či človeka, čo je samá ruka samá noha a môže jesť ako odpadkový kôš, ako napr. môj brat, a stále ostane štíhly... Nie, nie prosím pekne. Ja som človek, čo rád je a keď je, je to na ňom sakramentsky rýchlo vidieť. Vid napr. moje dovolenky.=D To je obdobie, kedy do seba dokážem natlačiť škatuľu praclíkov preliatych cukrom. Dôvod je jednoduchý - som na dovolenke, oddychujem, praclíky mi bohovsky chutia.... a nemám dôvod sa obmedzovať... resp. život dospelého je jedno veľké obmedzenie, tak prečo by som si mala zakázať škatuľu praclíkov, keď nie je žiaden argument na tomto svete, ktorý by bol proti?!=D A tak tú škatuľu zjem celú a o týždeň sa postavím na váhu a šup, 3 kilá hore. Nebodaj, ak dovolenkujem 2 týždne ... to už aj zadok rastie, brucho rastie, ruky mľandravejú... true story. Takže žiadne také, že telo spáli... ani omylom!

Ja si to totižto pekne celé  odmakám fyzicky a zaplatím zo svojho. Hodina baletu sem, hodina korčuľovania tam, posilovanie a yoga doma, chôdza takmer 2 km z a do práce... To je potom niekedy svalovica taká, že neviete vstať z postele, lebo ste si odpálili lýtka, inokedy to preženiete s bruchom, lebo ste super premotivovaná, a hoci sa trasiete ako osika, poviete si, že vy tu jednu sériu ešte dáte.... chápete, pomaly na tej karimatke idete vypustiť dušu, na tých 30 schodov, čo vás ráno delí od vašej práce pozeráte ako na mučiaci nástroj, cikanie na lyžiara je mučenie v priamom prenose.... v pondelok si odopriete kávu s kamoškou, aby ste mali na hodinu baletu.... a miesto toho, aby vás okolie odmenilo pochvalným uznanlivým "fíha" alebo "wow, to ťa obdivujem". Tak miesto toho vám závistlivo povedia: sa máš, tebe príroda nadelila rýchle spaľovanie.=D No nepregúlili by ste v tom momente očami? =D Vy sa snažíte ako taký blbec a oni vašu prácu zmetú zo stola jednou vetou - ty nič, to príroda vyriešila za teba.

Potom sa pustím do vysvetľovania, že to je skrátka rovnováha, ktorú som si sama musela nastaviť a vymyslieť, a že nič nie je bez práce. Lebo kedysi som aj ja mala o 10 kíl viac. Lenže nepáčilo sa mi to, a tak som sa rozhodla, že s tým niečo spravím. Najprv som si myslela, že diéta je ten liek na mojich 10 kíl. Aká hlúpa som bola...  nie, nie... po rokoch skúšania a večného neúspechu som začala jesť všetko na čo som mala chuť. Aj ten slivkový koláč od mamy zjem, aj ten McDonald s priateľom... a užívam si to! Lebo viem, že najbližšie dni to vycvičím, že telo je ešte stále mladé a spracuje to. A že tento príjem si zasa vykompenzujem niečím zdravším... to je ta rovnováha. Niečo za niečo. Dôležitá je však aj miera - nie celý plech koláča a nie dva "číze" k Big Mac Menu ako kedysi.

Kombinujem zdravé a nezdravé, cvičenie a oddych, aeróbne aktivity a posilovanie, málo jedla a veľa jedla... skrátka ako mám chuť, nie podľa toho ako píšu na internete, ako odporúča ženský magazín alebo doktor. Jediné, čo som vynechala sú sladkosti ... z času na čas si dám, ale nejem ich už každý deň, sladené nápoje som nikdy nepila, dám si maximálne Coca-colu, keď ma bolí raz za čas brucho, čipsy a podobné veci jem len na Silvestra, alkohol s mierou, nie len preto, že sú to prázdne kalórie, ale už som dospelá a viem sa zabaviť aj bez neho... navyše pred 30kou sa aj tie opice vyspávajú akosi ťažšie.=D...
A čo miesto toho? Ak chcem napr. niečo sladké - radšej si napečiem doma (z múky, cukru... žiadna eko-bio-raw verzia), limonádu spravím z čerstvého ovocia a byliniek.... vec vyriešená. A neprejedám sa... nesadnem večer k televízii a netlačím sa kadečím.... nenaložím si 2 rezne, keď viem, že na zasýtenie mi stačí 1 rezeň. Ale aj to som sa musela naučiť.... aká je moja miera - ako sa najesť do sýta a pritom sa zbytočne neprejesť. Lebo jesť všetko zasa neznamená jesť aj v akomkoľvek množstve!

Takže áno, táto veta ma vie pekne naštvať, lebo k štíhlosti som sa dostala tvrdým úsilím a som naň pyšná a takto ako som, som spokojná. Niekedy váha vystrelí o kilo či o 3 kilá max hore... ale viem, že keď sa zasa vrátim k tomuto balansu, tak bude zasa všetko o.k.

Inak napísané, netreba závidieť a podkopávať iných v tom, o čo samé nemáme záujem sa snažiť. Buďme k sebe milšie a doprajme si, poobdivujme úspechy iných!
A ešte by som rada zdôraznila, že k peknej postave nevedie len striktné odriekanie si. Môžte si užívať život a jedlo, a pritom mať peknú postavu. Len si treba nájsť svoj vlastný systém, ktorý funguje pre vás... lebo univerzálny plán, ktorý by fungoval pre nás všetky, žiaľ, neexistuje.=) 
Samozrejme, ak ste spokojné také aké ste, aj to je dobre. Ak nie, vždy sa s tým dá niečo spraviť. Nikdy však nepodsúvajte svoj pohľad na vec iným ženám. Že vám sa páči superštíhlosť ešte neznamená, že tak musíme všetky vyzerať.=) Napokon... vždy som bola zástanca hesla, že neexistuje zlá postava, len človek, ktorý sa nevie obliecť.;) 

A ktorá veta hnevá vás? =D
BB

5 komentárov:

  1. Hm, takto som nad tým nepremýšľala, ale áno, niečo na tom je. V podstate je to taká malá urážka :D, poprípade ospravedlnenie pre ľudí, ktorí tú vetu na teba používajú a hovoria si, že ja mám teda smolu, mne takto telo nefunguje...a necvičia. Mňa zasa vyslovene hnevá veta - "Mala by si s tým skončiť, akurát si tak ublížiš." Takto sa reaguje na amatérske kraso, že ľudia vyslovene pohoršene krútia hlavami, že ako môžem byť taká hlúpa a takto sa ohrozovať. No áno, už som mala úrazy, ale tiež ma vtedy zamrzí, že namiesto toho, aby ma niekto tľapol po ramene, že je super, že vieš takto makať, že sa vôbec ešte niečo takto učíš...chápeš. Tak potom teda všetci seďme doma na zadku, v bezpečí, papajme a zabíjajme sa tukmi. Len sa hlavne nehýbať, aby sme si nerozbili koleno.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ano, zial, presne v tejto kombinacii to pocuvam. Tebe to spaluje dobre od prirody, preto si stihla a mozes zjest vsetko. Ja som tucna, lebo mne tak dobre nespaluje. A nakoniec zistis, ze jedine, preco nie je dotycna podla svojich predstav je to, ze jediny pohyb, ktory vykonava je cesta na MHD, ktoru ma pred domom a poriadne sa ani nenaje. Idealny sposob ako si spomalit metabolizmus.😄 Nie, ze by som bola promovany lekar, ale co to som uz odpozorovala.
      Ochhh ano, ja toto pocuvam o balete. Co ti sibe? Balet? Chces si znicit kolena?!... 😒 A pritom to tak vobec nemusi byt, len treba ist na vsetko postupne a nie hrrrr, hned zo seba rpbit profesionala. Neviem, preco maju ludia dojem, ze len ich laicky pohlad na vec je jediny spravny.🤔

      Odstrániť
    2. Ja teda radšej budem mať zničený chrbát a kolená z krasa ako zo sedavého povolania :DDD

      Odstrániť
  2. Ja mám plus mínus stále stabilnú váhu... Aj keď sa po večeroch napchávam čipsami, lebo mám čipsové obdobie. Aj keď zjem o polnoci koláč, lebo ho prosto chcem zjesť! :D Bohvieako zdravo sa nestravujem (plánujem, že to bude lepšie, keď si budem variť sama u seba doma - hoci vlastne viem, že keby som chcela, aj teraz si môžem variť zdravšie sama! XD)... Raz do týždňa chodím na jumping. Sem-tam ešte niečo nachodím pri venčení psa. Do práce a z práce zvyknem 5 km tam a 5 km naspäť bicyklovať. Takto mi to stačí. Už sa miestami zmestím aj do S-ka (svoju váhu som nikdy bohvieako neriešila, ale S-ko človeka poteší)! :D :D :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To máš úplne perfektné. Ja keď robím nájazdy na "pochutiny", hlavne večer, tak je to raz dva vidieť. Na druhú stranu, 10 km na bicykkli každý deň to podľa mňa u teba krásne vykompenzuje.=D
      A áno, tiež sa teším an vlastnú kuchyňu a hovorím si, ako zdravo si v nej budem vyvárať.=D Tak som zvedavá aká bude realita, lebo teraz tiež pojem čo vidím/na čo mám chuť.=D

      Odstrániť