sobota 3. júna 2017

Inšpirácia na letné čítanie alebo čo som prečítala za 1. polrok 2017

Za prvý pol rok  2017 som prečítala toľko kníh, koľko som po minulé roky prečítala za obdobie jedného roka. Spôsobené je to tým, že v práci mám na to čas, a to je super a naplno si to užívam. Väčšinou som sa so svojimi dojmami z kníh chcela podeliť tu, na blogu, ale recenzie mi akosi nikdy nešli písať - jedno či film alebo kniha, a tak ma napadlo, že možno nebude úplne zlé napísať, miesto siahodlhých článkov, len v krátkosti pár viet o tej-ktorej knihe. Čo sa týka výberu kníh, je to taká všehochuť. Holt, keď robíte v knižnici, denne vám prejde pod rukami stovka zaujímavých kníh a vy si len zapisujete, čo vás zaujalo a chcete si prečítať... neobmedzila som sa tak len na moje obľúbené historické romány, ale "otvorila" som sa akejkoľvek zaujímavej knihe - bez ohľadu na žáner, autora či rozsah strán. Dokonca som sa prepracovala aj k niektorým klasikám, ktoré som chcela prečítať už roky rokúce, ale akosi sa k tomu nie a nie dostať. Akurát mám dojem, že tých kníh, ktoré chcem prečítať, je akosi priveľa na jeden život.=D No, ale poďme sa pozrieť aspoň na to, čo som zatiaľ stihla.

1. Tanith Lee: Temný tanec
Rok 2017 som začala "upírčinou". Tie úvodzovky preto, pretože hoci všetci hodnotia rodinu hlavnej hrdinky ako upírov, tak trocha iných upírov, ja sa stále neviem rozhodnúť, kam by sa dali zaradiť. V každom prípade, určite nečakajte žiadneho trblietavého Edwarda z Twilightu, ani upírov od Ann Rice... jednoducho toto je úplne iná sorta. Aj celkový príbeh, atmosféra, hrdinka... celé je to veľmi netypické až čudné. 
Hlavná hrdinka Rachel neprejavuje záujem o okolitý svet, v zásade ani on o ňu a v príbehu je to cítiť - také to nezávislé plynutie Rachelinho života. Záujem o ňu ale prejaví rodina jej otca, s ktorým sa však nikdy nestretla, a tak ani nevie čo má očakávať a či sa vôbec pustiť do zoznamovania sa s ňou. Ich záujem však nie je nezištný, ide totižto o rozmnoženie a prežitie ich klanu a ako rozmnožovací prostriedok má slúžiť práve Rachel... a jej vlastný otec (!!! Hovorila som, že kniha je čudná!!!=D).  ... Jednoducho - prečítajte si to. Tak neuveriteľne zvláštnu beletriu som ešte nikdy v živote nečítala.=D

2. Jana Skarlantová: Ze života prababiček
O tejto knihe som písala celý článok, ktorý si môžte prečítať TU, preto tu uvediem len celkové zhrnutie, ktoré som uviedla v závere spomínaného článku.

"Štýl knihy je príjemný,podľa mňa ideálne oddychové čítanie na doma či na dovolenku. Text je ľahko čitateľný, kapitoly nie sú pridlhé, takže sa nezačnete tak skoro nudiť, ak vás niektorá kapitola, povedzme... zaujíma menej. Text dopĺňajú pekné čiernobiele dobové ilustrácie, pričom v strede knihy je niekoľkostranová farebná obrazová príloha.

Zhrnuté - zaujímavá téma, skvelý spôsob podania informácií, pekné ilustrácie, avšak kompletne nevyužitý potenciál autorkyných vedomostí."

3. Ian McEwan: Pokánie
Pokánie je jedna z kníh, ktorú som sa snažila prečítať tie spomínané dlhé roky a došlo k tomu až teraz. Od tohto autora je to moja vôbec prvá kniha a obávam sa, že na veľmi dlho aj posledná, hoci som počula, že je to naozaj skvelý spisovateľ. V každom prípade, kniha má pre mňa desivý koniec, ktorý som v depresii prežívala a oplakávala celý týždeň. Áno, zo smutnej knihy dokážem mať hlavu v smútku tak týždeň až dva, potom to prekonám resp. "prečítam" nejakou inou (veselšou) knihou.
Hlavnou hrdinkou a rozprávačkou príbehu je Briony s neuveriteľným talentom zle si vykladať a pospájať udalosti, ktoré vidí. A tak ako dieťa krivo obviní rodinného známeho, čo však má dopad na celú rodinu - nie len na mladého muža, ktorého pošlú do väzenia a neskôr na frontu druhej svetovej vojny, ale najmä jej sestru. Ani nemusím  hovoriť, že obaja sú do seba zaľúbení, čo si však ani nestihnú dať poriadne najavo  a udalosti ich takto rozdelia. Autor síce na posledných stranách knihy udeľuje už dospelej Briony odpustenie za krivé obvinenie a zničené životy, dokonca dáva príbehu šťastný koniec... avšak za koncom je ešte Brionino "dovysvetlenie", kde Briony píše, že príbeh mal vlastne úplne iný koniec, ale keďže čitateľ chce svoj "happy end", tak mu ho dala. A tak píše o tom reálnom konci, ktorý bol tragický.
Kebyže to mám zhodnotiť, po tej "spisovateľskej" stránke to autor podľa mňa napísal geniálne a veľmi zaujímavo. Prvé strany sa síce ťahali, Briony mi liezla na nervy, ale všetko to malo svoje opodstatnenie... ale ako človek, ktorý pokladá lásku dvoch ľudí za niečo krásne, ba až posvätné, človek, ktorý by ju rozdával plnými hrsťami, keby že môže, pýtam sa, akým právom toto autor spravil? Ako mohol dať láske dvoch ľudí, ktorí už aj tak toľko vytrpeli, tak tragický koniec po tom, čo ho načrtol ako happy end? (Ale holt taký je život) .... Jednoducho... knihu som oplakala, nie raz, týždeň som z toho bola smutná.... a na ďalšie dielo tohto autora si zatiaľ netrúfam.=/

4. Irwin D. Yalom: Když Nietzsche plakal  
Autor tejto knihy je psychológ a vyučuje psychiatriu na Stanfordskej univerzite. Povolanie sa premietlo aj do jeho spisovateľskej činnosti. Aj táto kniha, hoci ide o román, je teda psychologická, filozofická, skrátka plná úvah a rozhovorov - o postoji k sebe samému, o láske k ženám, manželke, rodine, deťom, o priateľstve, budúcnosti, o starnutí - skrátka plná vecí, ktoré trápia každého bežného človeka ... Autor sa tu pohral so skutočnými postavami - hlavnými hrdinami je tak Friedrich Nietzsche, Josef Breuer (významná postava vrámci vzniku psychoanalýzy), mladý Sigmund Freud či Lou Salomé.
Pre mňa bol tento román veľmi krásnym dielom, dokonca by som povedala, že až motivačným. Celú knihu som mala totižto dojem, akoby som sedela na nejakej terapii u psychológa a rozoberala svoje vlastné myšlienky a pocity... - skrátka kniha je tak bravúrne napísaná! A to ani nehovorím, že som si z knihy vypísala tri strany citátov.=D Nižšie vyberám jeden:
"Poznal jsem spoustu lidí, kteří se sami nemají rádi a snaží se to napravit především tím, že přesvědčují ostatní, aby si o nich mysleli je to dobré. Jakmile se jim to podaří, začnou o sobě smýšlet dobře i oni, Ale to je špatné řešení - podřizují se autoritě někoho jiného. Vašim úkolem je přijmout sebe - ne usilovat o to, abych vás přijal já. (...)" ( Rozhovor Nietzscheho a Breuera, s. 175)

5. Michael Faber: Kvítek karmínový a bílý
Jedna z kníh, o ktorej som nevedela a dostala sa ku mne tak, že ju niektorý z čitateľov zrovna vracal. Je fakt, že miniseriál, natočený podľa knihy, som videla už kedysi dávno (hrá v ňom Romola Garai), ale o knihe v českom preklade som nemala ani potuchu.
Ide o historický román, kde je hlavnou hrdinkou Sugar. Sugar sa živý ako prostitútka, je však veľmi sčítaná a inteligentná. Nie je to teda typická prostitútka - naivná avšak vypočítavá, ako vystrihnutá z románov 18. storočia. Svojim šarmom si podmaní chlapíka z vyššej vrstvy, ktorý si ju začne postupne vydržiavať a spraví z nej vychovávateľku svojej malej dcéry ... Sugar je spokojná, lebo sa vymaní z chudobného a skazeného prostredia, on je spokojný, pretože môže súložiť kedykoľvek sa mu zachce, zároveň ju však nevyužíva len telesne, ale aj duševne, ako svoju "radkyňu" v podnikaní. Avšak osud a niektorí muži sú nestáli, takže aj tu príde k zaujímavému zvratu a úplne nečakanému koncu.=D 
Román sa inak odohráva v 19. storočí v Londýne a má okolo 900 strán. Musím uznať, že po dlhej dobe je to súčasný historický román, ktorý som si naozaj užila. S postavami a atmosférou som sa po toľkých stranách naozaj zžila a bolo mi ľúto, že sa s týmto príbehom musím rozlúčiť. 
Ako som spomínala - záver bol naozaj neočakávaný a po 900 stranách mi prišiel aj prináhly, akoby si autor uvedomil, že príbeh je už priveľmi dlhý a on vyplytval už všetky stránky. A tak zrazu dal príbehu záver. Lenže osudy hlavných hrdinov ostali úplne otvorené - skrátka pýtalo si to nejaké dorozprávanie.  Čítala som aj viaceré komentáre ku knihe a veľa čitateľov sa sťažovala práve na tento záver, a tak pravdepodobne práve kvôli tomu vznikla ďalšia kniha s názvom Jablko, čo je zbierka poviedok zo sveta Kvietku karmínového a bieleho. Knihu som zatiaľ nečítala, ale podľa popisu by tu mal autor dorozprávať osudy viacerých postáv.

6. Franz Werfel: Bledomodré ženské písmo
K dielu od F. Werfela som sa dostala cez jeho ženu Almu Mahler. Pôvodne jej životopis som totižto začala čítať, avšak bolo to písané trocha ťažkopádne, a tak som prešla radšej k dielam jej manžela - Franza Werfela. 
Bledomodré ženské písmo je útla knižočka, ktorá opisuje jeden deň v živote jedného muža. Tento muž je už v stredných rokoch, úspešný, spokojný, s krásnou a ešte pomerne mladou ženou... avšak v ten jeden deň sa mu pripomenie listom jeho hriech zo skorších dôb - totižto, že podviedol svoju ženu. A tak rieši otázku, či má o tejto aférke povedať svojej žene. Lenže ak to povie žene, spľaskne bublina plná spokojného života, v ktorej žije; zároveň ublíži svojej milujúcej žene ... na strane druhej - ak to povie, uľaví svojmu svedomiu, ktoré ho tak neskutočne ťaží.
Pre mňa osobne zaujímavá kniha a nastolený problém. Mal právo povedať to svojej žene, zničiť jej to, čo s ním budovala, len preto aby si on uľavil na duši a svedomí? Vzásade je to podľa mňa veľmi nefér, pretože to "zlo", čo ho tak zožiera prenesie na svoju nič netušiacu ženu... takže ak je partner neverný - je lepšie o tom nevedieť alebo vedieť a riešiť to? ... no vďaka bohu, že toto riešiť nemusím, ale i tak je to veľmi zaujímavá otázka =D.

7. Miroslava Burianová: Móda v ulicích protektorátu
O tejto knihe som chcela napísať samostatnú recenziu, ale akosi mi na to nevyšiel čas, čo trocha ľutujem, pretože kniha sa mi veľmi páčila. Bola nabitá informáciami o móde, aj o danom období. Autorka totižto vysvetľovala módu v súvislosti s daným obdobím (inak to asi ani nejde =D) - okrem poznatkov o móde si tak doplníte aj kúsok dejepisu.=D Text však nebol ťažkopádny, naopak, veľmi dobre sa čítal. 
Osobne ma veľmi prekvapilo, že napriek limitujúcim možnostiam, ktoré boli v tej dobe, aj tak sa mi zdá, že móda našla svoje vyjadrenie a dovolím si tvrdiť, že v určitom zmysle dokonca prekvitala. 
Kniha sa mi páčila o to viacej, že krásne zapadala ku všetkým tým výstavám, ktoré som v tom mesiaci absolvovala - Nech šije! v SNG a Retro v Národnom múzeu v Prahe.

8. Mark Bowden: Pablo Escobar
K životopisu o kolumbijskom narkobarónovi Pablovi Escobarovi som sa dostala cez seriál Narcos, ktorý sme s priateľom začiatkom roka pozerali. On ho videl už tretí raz, ja ešte len prvý ale zvládla by som aj repete, pretože seriál, ktorý mapuje jeho vzostup a pád, je naozaj perfektný. Hoci ho točili Američania, dali si záležať - hercov vyberali naozaj vrámci Južnej Ameriky, hovorilo sa tam po španielsky... jedným slovom: odporúčam. No a keď si pozriete seriál, kde vás upozorňujú, že niektoré udalosti sa nemuseli stať tak ako boli v seriáli a vy si pri niektorých scénach poviete, že to je dobrá fantazmagória, tak táto kniha od amerického novinára vám tie udalosti upresní a vy zistíte, že tento chlapík Pablo, bol naozaj tak uletený, drzý a celkove úplne psycho, a  to čo sa dialo nie je výmysel Američanov, ale bohužiaľ, nie tak dávna čistá realita (70-te až 90-te roky). Veď uznajte: bombové útoky v Kolumbii v čase "vlády" Escobara - úplne bežné, zabíjanie ľudí, ktorí mu nejakým spôsobom nevyhovovali - normálka... dokonca, keď s ním viedli súdny proces, počas neho zabili viacero sudcov, ktorí ho postupne súdili... napokon ho súdili sudcovia anonymne v kuklách... nepomohlo. Dokonca vyjednal s vládou, že si dá postaviť vlastné väzenie, len aby ho za pašovanie drog nevydali do Ameriky. Vo svojom väzení mal vybavenie ako v luxusnom hoteli, bazén, ihrisko... Svojim spôsobom fascinujúca postava,o ktorej keď čítate, nestačíte otvárať ústa.

9. Gabriel Garcia Marquez: Správa o jednom únose
Na vlnu "Pabla Escobara" nadväzuje aj kniha Správa o jednom únose, ktorú napísal G.G. Marquez, tiež autor známej knihy 100 rokov samoty. Kniha je písaná ako beletrizovaná reportáž, pričom pojednáva o únose 10tich vybraných ľudí. Za únosmi bol Pablo Escobar, ktorý svoje obete využíval ako vyjednávacie prostriedky s vládou. (Snažil sa o zrušenie zákona, podľa ktorého mohol byť vydaný do amerického väzenia. Hovorieval, že radšej bude v hrobe v Kolumbii, ako vo väzení v Amerike). Kniha mapuje priebeh únosov, podmienky v akých obete žili, ich činnosti počas dńa, vyjednávania, rokovania, rozhodnutia, pocity najbližšej rodiny... tak ako si na to spomínajú ľudia, ktorí to zažili a prežili.
Podobne ako vyššie spomínaný životopis je aj táto kniha plná neuveriteľných udalostí, ktorá sa ale, bohužiaľ, naozaj stali. Ako povedala kolegyňa, ktorá mi túto knihu odporučila "vrámci témy": ja som normálne padala zo stoličky, keď som to čítala!".

10. Marek Kudzbel: Baťov systém riadenia
Táto knižočka mi tento pol rok toľkokrát prešla pod rukami, že som si ju napokon aj sama vypožičala, nech teda viem, prečo si ju toľko ľudí požičiava. 
Kniha sa venuje spôsobu, akým Tomáš Baťa vybudoval, riadil a zveľaďoval svoju obuvnícku firmu. A musím uznať, že ten jeho systém bol naozaj fascinujúci, pokrokový a nadčasový, veď napokon nie nadarmo sa ním inšpirujú podnikatelia doteraz. 
Samotný systém bol podľa môjho názoru dosť komplikovaný, ale tiež komplexný a zasahoval aj do najmenších detailov. Staral sa ako o samotný zisk, tak aj o kvalitu výrobkov, o svojich zamestnancov, o technológiu, ktorá mala prácu uľahčiť a zefektívniť... skrátka mal to premyslené do úplných detailov. 
Svoju prácu bral ako službu ľuďom, až za tým nasledoval zisk. Zamestnancov vzdelával a staral sa o nich. A hoci to bola náročná práca, odrážalo sa to na plate - v istej dobe zarábali zamestnanci dvojnásobok priemerného platu v krajine, takže mnohým ľuďom sa neuveriteľne zvýšila životná úroveň. Baťa dokonca založil aj vlastnú banku, kde si zamestnanci sporili peniaze s vysokým, ak si dobre pamätám, až 11 percentným úrokom! Baťa tiež zakladal školy, kde si vzdelával mladých ľudí, budúcich zamestnancov - tí nesmeli brať peniaze od rodičov, ale peniaze si zarábali vrámci praxe v továrňach  a s tým sa museli naučiť hospodáriť. Zároveň im časť mzdy išla na sporiaci účet, takže mladý muž mohol mať už v 25-tich rokoch našetrené vyše 100 000 korún. A teda bavíme sa o období medzi rokmi 1894-1932.
Z dnešného pohľadu je "diskutabilný" akurát jeden jeho názor a konkrétne, že ženy, ktoré sa vydajú a majú deti musia odísť z továrne, pretože vydatá žena podľa neho nie je schopná venovať sa kvalitne aj práci, aj deťom, aj manželovi. 
Aby som to ale zhrnula - inšpiratívna kniha, skúste si ju prečítať najmä ak riadite nejakých ľudí alebo rozmýšľate nad podnikaním.=)

11. M. Moutier a F. Chassain-Pichon: Dopisy z wehrmachtu
Cieľom tejto knihy je "poľudštiť" nemeckých vojakov počas druhej svetovej vojny, a to prostredníctvom listov, ktoré písali svojim rodinám, priateľom. Listy prechádzali cenzúrou, takže sa v nich nemohli posťažovať, ak niečo nefungovalo, tiež nemohli podrobne písať o "vojenskom" živote, o ich povinnostiach či fungovaní, veď čo ak by sa niektorý list dostal do rúk nepriateľovi. Na druhej strane ospevovať vodcu a jeho myšlienku, tam sa hranice nekládli. Listy tak obsahujú sťažnosti na to, že sú doštípaní plošticami a majú vši, ale aj spokojnosť s jedlom, ktorého majú najmä v začiatkoch vojny dosť, opis Francúzska, Poľska, zabehnuté stereotypy napr. o Poliakoch a Židoch, o tom, že francúzske ženy sú priveľmi zmachlené, a že Nemec by takú ženu radšej opustil. Vojaci však písali aj o starostiach o rodinu, ktorá je v Nemecku, či majú dostatok jedla, či ich nezasiahlo bombardovanie, o tom ako ľúbia svoju manželku alebo že niektorí vojaci chodia do bordelu a iní ostávajú verní a dúfajú, že tak isto aj ich ženy. Avšak väčšina listov je tiež plná úplne zmagorených názorov o tom, ako má Hitler pravdu v tom, čo hovorí a že oni ako Nemci musia za tieto myšlienky bojovať. Že Židia sú zlo... pričom jeden mladý vojak píše v liste, že na zemi ležal mŕtvy Žid, pričom hodnotí, že asi by mu ho malo byť ľúto, ale nie je, lebo Židia sú skrátka zlo. Len jeden vojak písal svojej žene a deťom, bez toho, aby do listu montoval vojnu. Tie listy boli plné vrúcneho citu a lásky ku svojej žene a deťom, veľmi romantické. Písal svojej žene o tom ako ju ľúbi, povzbudzoval ju, utešoval, ubezpečoval... bohužiaľ ešte počas vojny zomrel. 
Samozrejme tento výber z korešpondencie vojakov treba brať asi s trochou rezervy, predsa len je v knihe len nejakých 92 listov, zatiaľ čo v archívoch ich majú vyše 10 000! Popravde, nemeckých vojakov mi táto kniha nepoľudštila, pretože bojovali nielen zo zlých dôvod, ale aj s vedomím, že bojujú v práve... len pár si ich uvedomovalo, že to čo robia nie je dobré (žiaľ, na výber asi nemali) a želali si rýchli koniec. 
Dielo je to však zaujímavé a koho téma druhej svetovej vojny zaujíma, odporúčam neobísť ju. K listom, ale aj v úvode knihy, sú komentáre, ktoré dávajú veci do konkrétnejších súvislostí. 

12. Lev Nikolajevič Tolstoj: Anna Kareninová
Svoj zoznam by som napokon uzatvorila knihou Anna Karenina, ktorú mám aktuálne rozčítanú. A hoci je ešte len začiatok júna, teoreticky ešte neubehol pol rok, viem, že Annu Kareninu, ktorá má vyše 1000 strán, budem čítať podstatnú časť tohto mesiaca... skrátka som sa rozhodla, že článok uverejním už teraz.
Čo sa týka samotnej knihy, nemám k nej žiaden finálny názor...zatiaľ môžem povedať len toľko, že kniha sa mi páči a veľmi dobre sa mi číta. 

A čo vy? Čítali ste niečo z vyššie uvedeného? Prípadne koľko kníh ste stihli zatiaľ prečítať vy a ktorú by ste odporučili?
BB

Obrázky obálok kníh sú z e-shopu Martinus.sk a internetu

10 komentárov:

  1. Zaujímavé, mňa by zaujali úplne iné knihy... až na Temný Tanec, z pochopiteľných dôvodov :DDD, ale musím povedať, že na toho Escobara si ma teda poriadne namotala!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ako som ti písala, skús si pozrieť seriál, a keď ťa zaujme, môžeš si informácie doplniť knihami.=D Ja by som po Escobarovom životopise asi len tak zo zvedavosti nesiahla, ale popri seriáli som sa úplne namotala na túto tému a bola som zvedavá nakoľko seriál odráža realitu.

      Odstrániť
  2. Taká všehochuť. :D Možno by som sa mala inšpirovať a siahnúť po niečom úplne inom ako bežne - som totižto nejaká zaseknutá v tom čítaní... :-/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak ja som teraz zasypaná rôznymi knihami a rôznymi odporúčaniami, lebo veď aj kolegyne, ktorých je dosť, každá má iný vkus a iné odporučí resp. bavíme sa o úplne iných žánroch... takže smelo do zmeny! =) A nech ťa neodradí ani to, že ťa niektorá nebaví... skrátka ju zatvor a skús inú. Ja som tento rok zatvorila už veľa kníh s tým, že toto nie je moja šálka kávy alebo že teraz také čítať nechcem.
      A možno ešte jeden dôvod prečo siahnuť po knihe, ktorú by si bežne nečítala - kolegyňa vravela, že človek si "zvyšuje inteligenciu" práve tým, že číta aj o veciach (alebo knihy), ktoré sú mimo jeho záujmov.=D

      Odstrániť
  3. a mne sa už ani čítať nechce :D asi to bude tým začínajúcim letom :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Áno, kto by trávil čas nad knihou, keď je vonku tak krásne.=D Ale ja to mám v zásade ako jednu z náplní práce, takže som v čítaní nabrala druhý dych a dobieham, čo sa dá.=D

      Odstrániť
  4. O Baťovi sme sa učili na strednej i na výške, je to taký veľký ekonomický vzor. Rada by som si prečítala túto knihu, vyzerá lákavo.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Neviem či sa dá ešte kúpiť v obchode, nevyzerá to tak, že by bola nejaká dotlač... ale v knižniciach sa nájde určite. Pre mňa veľmi zaujímavá a inšpiratívna kniha.=) Navyše je pomerne útla, takže ju prečítaš raz-dva.

      Odstrániť
  5. No konečne mam aj ja už čas na čítanie, tak sa opäť k nemu vraciam. Momentálne mám rozčítanú Jane Eyrovu, chytilo ma to viac ako som si myslela. Ale z tvojej ponuky ma veľmi zaujal Nietze, psychológia ma vždy lákala, takže určite prečítam. Inak fakt je tu z každého rožka troška :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne to si hovorím aj ja - konečne mám čas na čítanie =)
      Occhhh! Jana Eyrová je jedna z mojích najobľúbenejších kníh, ak ja nie úplne najobľúbenejšia. Dokonca som bola aj na divadelnom predstavení a filmové spracovania som videla všetky, až na toto posledné s Miou Wasikowskou.
      A spomínaná kniha je podľa mňa perfektná, určite skús... možno sa bude aj tebe páčiť.=)

      Odstrániť