streda, 26. apríla 2017

Pražské radosti

Interiér kaviarne s názvom Kavárna co hledá jmnéno
Pôvodne som nemala v úmysle písať článok o Prahe, veď väčšina z vás tam bola alebo je, a asi nenapíšem nič nové.=D Skôr som chcela napísať článok o výstave Retro, no nechcela som čisto hejtovací článok, a tak som si povedala, že sa s vami ešte o pár drobných radosti podelím, a tak nemôžem inak, len o tej Prahe predsa len napísať.

V predchádzajúcom článku som písala niečo v štýle, že táto Praha bude fenomenálna a narodeninová. Narodeninová bola, miestami bola dokonca aj príjemná, ale fenomenálna ani veľmi nie. Ja mám totižto ten problém, že vždy je škaredo, keď som v Prahe - zásadne je vždy zima, potom alebo prší, alebo fúka, alebo najlepšie všetko dokopy. A ja rada behám po meste peši. zároveň však neznášam vietor a dážď, takže som bola celú dobu otrávená, unavená z toho, že mi je stále zima, a z Prahy som videla akurát tak metro, ktorým sme sa presúvali medzi jednotlivými cieľmi. Aby som však nebola úplne nespravodlivá, pár vecí vyšlo naozaj pekne a o tie sa s vami podelím.

Primárnym cieľom bolo teda zaobstarať môj narodeninový darček a tým bol podväzkový pás od Riwaa Nerona. Pás som neobjednávala, spoliehala som sa na to, že nejaký vyberiem priamo v ateliéri, alebo ak nie, nechám si zobrať miery a na nejakom peknom sa dohodneme, teda nechám si ho ušiť. Či bude ateliér, v piatok 21.4., otvorený, to som zisťovala už hádam tri týždne dopredu, lebo s mojim šťastím by sa pokojne mohlo stať, že bude zatvorený a ja odídem sklamaná a bez darčeka. Ateliér ale teda mal byť a aj bol otvorený a v ňom hromada podväzkových pásov a Riwaa.
Riwaa mi ponúkla hneď 5 rôznych strihov v béžovom prevedení, čo ma príjemne prekvapilo - až takú rozmanitosť som nečakala. Všetky som odskúšala za Riwinej asistencie. Musím povedať, že bola neskutočne milá a celý čas veselo švitorila a pomedzi to dávala kopec rád ako napr. podväzky zapínať, ktorý je na bežné nosenie lepší a podobne. Bola to skutočne veľmi milá návšteva. Úplne najlepšie však bolo, že som si našla pás, po ktorom som poškuľovala na jej internetovej stránke, vo farbe, ktorú som chcela a vo veľkosti, ktorá mi sadla.
Podväzkový pás Riwaa Nerona
Hneď od Riwii sme sa presunuli do reštaurácie s názvom Bibimbap Korea, čo bola kórejská reštaurácie. ECHT! kórejská reštaurácia, v ktorej mali všetky tie superskvelé kórejské jedlá, ktoré ja tak ľúbim a samozrejme, kimchi. Že tam varia naozaj skvelo potvrdzuje aj fakt, že reštaurácia bola plná Kórejcov. A vlastne reštaurácia bola plná tak vo všeobecnosti. Na stôl sme si počkali asi 10 minút a to sme mali naozaj šťastie, že sa zrovna nejaký uvoľnil. Takže ak sa rozhodnete ísť sa najesť, čo vám určite odporúčam, tak si spravte rezerváciu, lebo sa vám nemusí ujsť voľný stôl. Tu by som ešte vyzdvihla obsluhu, ktorá bola neskutočne milá a rýchla... a rozumela slovensky. Ono sa to asi nezdá, ale nám v tej Prahe veľa ľudí nerozumelo. Jedna slečna nevedela, čo je "mlieko" resp. s čím nám má dať kávu, druhá teta nám núkala sprievodcu v poľštine... čo k tomu dodať viacej.=D
Skutočne dobrý bibimbap A KIMCHI!!!!
Na druhý deň som si samozrejme nemohla nechať ujsť výstavu s názvom Retro, ktorá ešte nejakú krátku dobu bude v Národnom múzeu. Výstava sa venuje odievaniu a zahŕňa niečo z 19. storočia a 20. storočie. Okrem toho, že v zásade predstavuje prierez dejinami odievania, dáva minulú módu do kontextu s tou súčasnou. Nájdete tu tak pomiešané originál vintage veci s vecami, ktoré sú nové, súčasné a dobovou módou napr. len inšpirované. Pri niektorých konkrétnych kúskoch bolo krásne vidieť, ako sa súčasná móda inšpiruje tým "starým". Vidieť ste tu mohli šaty od Lazy Eye, korzety Riwaa Nerona alebo retro šaty od Reparády. Podľa mňa perfektná myšlienka na výstavu. 
Samotné prevedenie ma bohužiaľ sklamalo. Áno, jednotlivé kúsky odevu som si užila, ale inštalácia bola podľa mňa zlá, sprievodný text podpriemerný a s informáciami, ktoré nájdete pomaly v každom stručnom prehľade o dejinách odievania. Inými slovami, od múzea by som čakala viacej súvislostí a zaujímavejšie informácie. Tiež mi chýbali nejaké medailóniky o spomínaných tvorcov - nejaké informácie boli vrámci popisov, ale myslím, že ani obšírnejšie medailóniky by neboli zlé. Chápete, trocha tu novú generáciu tvorcov odprezentovať.
Aby som bola ešte konkrétnejšia, výstava nebola usporiadaná chronologicky, takže pri vstupe ste mali po ľavej strane 40. roky, po pravej 70. V strede boli 20., vzadu za týmito panelmi historizmus, orientalizmus resp. japonizmus, svadobné šaty.... celkove je to taký nelogický miš-maš. Vadila mi aj samotná inštalácia figurín a ďalších častí ako napr. nábytku či porcelánu a skla. Mnohé veci sa nedali poriadne obzrieť (napr. korzety!), pretože buď boli úplne vzadu alebo prakticky neprístupné či zakryté nábytkom. 
Ako som už písala, jednotlivé kúsky som si užila, mrzí ma však, že z tohto nápadu vytrieskali tak málo. Oproti tejto výstave., mi príde naša výstava Nech šije! v Slovenskej galérii (moju "recenziu" nájdete TU), ako obšírna, dokonale prepracovaná a perfektne nainštalovaná. A to som o nej pôvodne zmýšľala ako o takej komornej výstavičke.

Svadobné šaty: zľava 40. roky, v strede súčasné, vpravo 19. storočie

Dreváčiky. Vľavo Baťove zo 40. rokov, vpravo súčasná výroba
Napokon tieto drobné pražské radosti zakončím opäť jedlom resp. zážitkovým darčekom, ktorý som dostala od priateľa. Veď viete ako ja a tie moje výlety - jedlo, jedlo, jedlo. Išli sme sa totižto najesť do reštaurácie pána Pohlreicha (teda on je tam šéfkuchár) - do Imperial Café. Pohlreich je taká česká obdoba Gordona Ramsayho, asi ho teda nemusím bližšie predstavovať, a hádam ani televízny program Ano, šéfe!, v ktorom vystupoval. Skrátka išli sme sa najesť. Interiér  reštaurácie je krásny dobový, z r. 1914. Obsluha je perfektná a zorganizovaná ako švajčiarske hodinky - pri vstupe je slečna, ktorá vás usadí a zavesí vám kabát, potom je tu vrchný a ostatný čašníci. Z kuchyne chodia ľudia s táckami, na ktorých je naložené jedlo, ktoré potom na stôl servírujú spomínaní čašníci. Skrátka perfektné. Ceny sú inak príjemné, aj keď podnik vyzerá naozaj luxusne. Odporúčam však zarezervovať si miesto vopred a obliecť sa v štýle smart casual - tak je to aj odporúčané na stránke. Samozrejme, že sa našli aj teplákoví a rifloví jedinci, ale ak si chcete vychutnať kompletnú atmosféru, oblečte sa adekvátne.
Čo sa týka jedla, to bolo fenomenálne. Reštaurácia sa zameriava na moderné prevedenie tradičnej českej kuchyne, a tak som si dala kulajdu, diviaka na šípkovej omáčke s opekanou knedľou a ako dezert jablkovú štrúdľu so šľahačkou. Ako predjedlo nám ponúkli pomazánku s dvoma druhmi bagiet. Dokopy sme hodovali niečo cez hodinu a pol ... a bolo to skrátka skvelé.=D Inak v tom čase bol v reštaurácii aj Miro Žbirka.=D
V Imperial Cafe
Detail interiéru Café Imperial

Divina so šípkovou omáčkou a pečenou knedľou
Čo sa týka nejakého ďalšieho programu, napriek tomu, že na to nebolo počasie, stihli sme obehnúť Petřín, botanickú záhradu a Trojský zámok, v ktorom sú krásne stropné maľby.V rámci jedla potom ešte odporúčam plzeňskú pivnicu U Rudolfína - tam si určite dajte sviečkovú a pohár piva! Hoci nie som milovník takýchto jedál, pre mňa je to pražské must-do (alebo must-have?) - bez toho z Prahy nejdem.=D

A čo vy? Mali ste možnosť vidieť alebo ochutnať niečo z vyššie menovaného? Prípadne nejaké tipy čo nabudúce v Prahe vidieť (najmä za zlého počasia!=D)
BB

4 komentáre:

  1. Ja mám zasa problém s Prahou, že ňou vždy len tak preletím... prvýkrát som tam bola na Vianočnom večierku a na Vianočné trhy som mala síce asi dve hodiny, ak si spomínam, ale potom bol ten blbý večierok a neskôr som blúdila asi od polnoci do takmer rána tichým mestom...orloj som videla v tichu a tme, zablúdila som atd atd...druhýkrát som tam strávila jeden deň, ale ukrojili mi z neho dve mažoretné vystúpenia a nejaké povinnosti okolo toho - recepcia a podobne. Škoda tej výstavy, keď už si dali tú námahu mohli byť informatívnejší.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vidiš?!=D Možno si tam treba konečne naplánovať nejaký predĺžený víkend - lebo zasa ono tam je toho dosť na pozeranie (aspoň ja tomu stále verím!=D) ... keď som to s Maťom všetko zrátala, čo som videla, bolo toho kvantum. Len nemám príležitosť si to nejak vychutnať a "prežiť" tú povestnú pražskú atmosféru. Nie v tej zime, v ktorej tam vždy som.=/ A inak mám pocit, že Praha je lacnejšia ako BA. Po prepočítaní určite, akurát sa to nezdá, keď človek stále vyťahuje 100-korunáky =D
      O tom večierku mi potom porozprávaš pri káve.=D

      Odstrániť
  2. Ja som bola teraz v Budapešti a tiež bola neskutočná zima, už ma porazí asi z toho počasia. Inak keď tak rozmýšlam, tiež som ešte nezažila veľmi Prahu s pekným počasím, keď som tam bola :o

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Acchhh, podobne. Ja som posledné dva dni vytiahla na protest silonky a krátku bundičku. Okej, posledné dva dni nebolo až tak zima, ale s ohľadom na to, že ja som zmrzloš... no proste na mňa to bolo odvážne.=D Ozaj už mám tej zimy plné zuby.
      Mne všetci hovoria aká je Praha krásna... ale ja skutočne netuším - v tej zime si neviem akosi nič vychutnať.=D Ale tak predpokladám, že aj ty si sa chystala na jarnú Budapešť, lebo je apríl... a nie na akúsi pripomienku decembra.=D

      Odstrániť