nedeľa, 22. januára 2017

Jana Skarlantová: Ze života prababiček

Ak sa vám zdá, že českých autoriek/odborníčok píšucích o dobovej móde je akosi viac než tých slovenských, tak mám rovnaký pocit. Aj táto kniha je totižto z pera Češky, podobne ako napr. knihy od Lubmily Kybalovej. Avšak zatiaľ čo pani Kybalová sa venuje postupne a podrobne každému obdobiu, autorka Ze zivota prababiček, pani Skarlantová, sa zamerala na jeden konkrétny úsek v dejinách, a to na secesiu v Čechách, samozrejme s nevyhnutným premostením do centier secesie ako Viedeň alebo Paríž. 

Spracovanie témy je zaujímavé z viacerých hľadísk. Autorka sa hneď od začiatku vyhla akýmkoľvek faktografickým omáčkam v štýle - čo je secesia, kedy bola secesia, čo secesia a územie Čiech. Samozrejme, že týchto tém sa v texte dotýka, ale je to nenásilne vrámci textu, nie akási časová osnova alebo "udalostná" osnova a podobne.
Jediná osnova, ktorú kniha má a podľa čoho sa vlastne text odvíja, sú bežné činnosti secesného človeka v priebehu roka. Aby som to vysvetlila jednoduchšie, pretože zatiaľ je to akési kostrbaté - autorka začína tým, čo robili ľudia v januári, v tomto prípade je to popis korčuľovania, potom prídu na rad karnevaly a plesy, jarné korzovanie, letné vakácie alias pobyt pri mori alebo v kúpeľoch, svadby, príprava do školy, čaj o piatej a celá osnova končí Vianocami a nakupovaním darčekov. Samozrejme sú tam mnohé ďalšie činnosti, ktorým sa secesný človek venoval a ku ktorým potreboval vhodný odev. Vedeli ste napr., že žena musela mať šaty či kostým na návštevy? Alebo že bledé farby boli vyhradené mladým a slobodným dievčatám  a ženám, a tmavé farby naopak ženám vydatým? A to je ďalšia vec, ktorú autorka zvládla naozaj skvele - oblečenie nevykresluje pomocou faktov, ale skôr na pozadí etikety. Napokon móda a etiketa išla v tej doba ruka v ruke a nedá sa ju nijak obísť alebo vylúčiť. Osobne teda tlieskam, že autorka dala odev a etiketu do súvislosti, pretože v dejinných prehľadoch získame často skôr len tie fakty - vtedy a vtedy takýto účes, vtedy a vtedy taká dĺžka, tvar, objem sukne. Ale aká bola napr. výbava ženy - nevesty? Kto ju pripravoval? Aké bolo vhodné smútočné oblečenie? Atď.

Vyznenie textu je veľmi idylické, až takmer nostalgické. Autorka pri písaní využíla svoju bohatú znalosť literatúry a tak je text doslova prešpikovaný krátkymi i dlhšími úryvkami z rôznych diel, ktoré boli v tom období napísané. Na jednej strane sa mi tento štýl veľmi páči, podobne ho využíva aj Kybalová, avšak len ako okrajové poznámky. Avšak ku koncu som si začala čoraz viacej uvedomovať, že gro knihy je založené na úryvkoch z románov a autorka vystupuje len ako komentátorka. Navyše vďaka tomu som mala tiež dojem, že miestami sa do svojich komentárov zamotáva a opisuje dokola tie isté veci, len inými slovami. V knihe je asi milión ráz spomenutá dôležitosť klobúkov, že boli veľké, hlávky žien pôsobili drobne a že ich zdobili od kvetín cez celé vypchaté zvieratá a žiadna dáma sa bez klobúka nepohla. A autorka má viacero takýchto obľúbených "hesiel", ku ktorým sa často vracia. Ako keby nehľadala úryvky ku svojmu komentáru ale naopak, k úryvkom písala komentáre.


Ako som už vyššie uviedla, spôsobom akým sa autorka vyjadruje, vyvoláva v človeku pocit idylky a nostalgie. Pri čítaní si viete vybaviť slnkom zaliaté korzá, kolonády kúpeľných miest, jemnosť  a rozmanitosť materiálov... napokon správna dáma musela mať napríklad aspoň tucet slnečníkov! Miestami skrátka chcete v tej dobe žiť so všetkým čo k tomu patrilo!!! Lenže opäť je tu "ale". Opäť je to taká črta, ktorá sa dá prekúsnuť pár krát, ale po desiatkach a desiatkach strán vás to začne iritovať. Konkrétne ide o to, že autorka vsúva čitateľovi negatívne, zbytočne kritické (sumarizačné) otázky, čo vyznieva zvláštne, ak je samotný text písaný jemne a ... idylicky a zrazu to zakončí otázkami, ktoré sa dajú voľne preložiť napr. takto: no povedzte, vy by ste nosili tak nepohodlný korzet???? alebo tie klobúky boli veľké ako veko od smetiakov, nepoľutujeme dámy, že sa trápili a trýznili takým niečím??? Podľa mňa je to zbytočne subjektívny náhľad. Autorka potom podobne porovnáva aj secesiu a dnešnú dobu, resp. mladých ľudí, ktorým by očividne secesia nevedela nijako vyhovieť. 
Za všetko uvediem jeden príklad: "Nedivme se proto, že taneční hodiny očekávali s větším rozechvěním, nežli pociťují dnešní emancipované dívky.".... Naozaj... Dnešné "dívky" by totižto podľa autorkiných slov neboli spokojné asi naozaj s ničím.

Hodnotenie knihy by bolo potom asi nasledovné. Z hľadiska informácií je to z môjho pohľadu trocha slabé. Ak ste "laik" alebo chcete len pútavejšie nahliadnuť do témy, pretože obšírne prehľady vás odrádzajú, je to kniha pre vás - text je pekne a ľahko písaný, sú tam zaujímavé postrehy z bežného života v spojitosti s módou. Ak už z dejín odievania čo-to viete, veľa nových informácií sa nedozviete. Preto ma mrzí, že autorka nevyužila viacej svojich vlastných vedomostí a neposkytla k úryvkom obsiahlejšie komentáre.


Štýl knihy je príjemný, to som spomínala už viacej ráz, podľa mňa ideálne oddychové čítanie na doma či na dovolenku. Text je ľahko čitateľný, kapitoly nie sú pridlhé, takže sa nezačnete tak skoro nudiť, ak vás niektorá kapitola, povedzme... zaujíma menej. Text potom dopĺnajú pekné čiernobiele dobové ilustrácie, pričom v strede knihy je niekoľkostranová farebná obrazová príloha.
Zhrnuté - zaujímavá téma, skvelý spôsob podania informácií, pekné ilustrácie, avšak kompletne nevyužitý potenciál autorkiných vedomostí.

Čo na knihu hovoríte vy? Objavili ste ju v knižnici či v kníhkupectve alebo o nej počujete prvý raz?
BB

10 komentárov:

  1. hm...ale v každom prípade, práve mi došlo, že o secesiu som sa tuším v živote nezujímala... a tie šaty vyzerajú celkom fajn xD

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Určite áno len možno nie pod týmto názvom.=D Napokon je to záver 19. storočia, zač. 20. ...to zasa nie je úplne mimo teba. V Anglicku by to označili ako "edwardiánska móda".=D

      Odstrániť
    2. no dobre, ale naša secesia mala nejaké odchýlky od edwardiánskej módy, či? myslím... že šaty mali niečo "naše".

      Odstrániť
    3. Nemyslím si... šlachta sa v tomto období už riadila podľa viedenskej módy a ľud nosil klasicky kroj.
      Keď si porovnáš tie obrázky, čo tu sú - aspoň ja osobne nevidím rodziel medzi tým, čo p. Skarlantová označuje za secesiu a Anglicko za edwardiánsky štýl.=D

      Odstrániť
  2. mne sa tá káva a snehová pusinka zdá fajn :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Kniha nezaujala? =D Pusinka je ešte z vianočného pečenia a šáločka vianočný darček od Polly.=)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Taková oblast knih mě nějak minula - každopádně toto vypadá slibně a přitom rozporuplně. Zkrátka, vyvolalo to ve mě dojem že si ji chci půjčit a prolistovat.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Chápem tú rozporuplnosť. V zásade je to príjemná kniha, ja som si ju užila, ale skrátka boli tam veci, ktoré keby že sa odstránia, bola by tá kniha dokonalá. Inak povedané - nie je to zlá kniha... len pár vecí by sa dalo vylepšiť.=) Ale to je opäť len môj subjektívny názor - niekomu tieto veci vadiť nemusia.

      Odstrániť
  5. jeeej to vyzera ako super kniha, presne nieco pre mna. Musim sa po tom poobzerat :)
    LIFE IN PICTURES BY LU

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vyskúšaj. Ja ju mám síce z Univerzitnej knižnice, ale samozrejme pôvodne som ju našla napr. v Martinuse.=)

      Odstrániť