utorok, 29. novembra 2016

Novembrové radosti ´16

Už dlho tu neboli nejaké radosti, a keďže sa ich v poslednej dobe nahromadilo celkom dosť, nebolo by asi na škodu sa s nimi podeliť. Klasicky to bude taký miš-maš všetkého možného a síce tieto radosti majú prívlastok "novembrové", dovolím si tu spomenúť aj radosti z predošlých mesiacov. A keďže toto nebudú tie úplne najkratšie radosti, odporúčam "nainštalovať" sa do pohodlnej polohy a zobrať kávu/čaj/kakao do ruky! Začíname!=D


Tak napr. mesiac november som začínal strážením mačiek u svojich budúcich svokrovcov, ktorí sa vybrali na kúpeľný pobyt. Tu som zistila, že ľudia, ktorí ma zvyknú označovať za naivnú... majú v niečom asi predsa len pravdu, pretože som dokázala, veľmi naivne, naletieť veľkému tučnému kocúriskovi, ktorý ma budieval každé ráno o siedmej 45 minútovým pobehovaním a vrkaním po izbe, a keď nezabralo ani to - stále som nevstávala z postele - začal labkami škrabať na dvere skrine, ktoré však neboli dovreté a tak to búchalo o sto šesť... a to som skrátka už musela vstať. Celá blažená som si hovorila aký je ten kocúrik zlatý - budí ma, lebo asi mu je smutno ... potom mi budúca svokra vysvetlila, že to si len pýta jesť.. skrátka je vychcaný, vie, že pri hluku sa spať nedá a keďže on je hladný, tak ma z tej postele dostane akýmikoľvek prostriedkami, pretože len JA mu viem dať jesť! Cítila som sa oklamaná a podvedená.... =DDD


Ale týmto príbehom som chcela povedať, že svokra mi okrem iného doniesla z dovolenky za odmenu tekutý rúž značky Max Factor lipfinity, odtieň 550 Reflective Ruby. Na jednej strane je rúž a na druhej strane je lesk, ale pokojne sa dá použiť len rúž, ktorý má matný efekt. Ja veľmi takéto "drogériové značky" nemusím resp. ich nekupujem, ale týmto odtieňom sa perfektne trafila. Už dlho hľadám temný "burgundy" rúž a síce ani toto nie je úplne ten odtieň, ktorý chcem, veľmi sa k nemu približuje. Hoci pri pohľade na balenie to nie je vidno, farba je tmavá, povedala by som až bordovo-fialková... Skrátka ostala som veľmi milo prekvapená a teraz na jeseň je to jedna z mojich obľúbených farieb! Druhá vec je už potom samotná kvalita rúžu, ktorá nie je nič moc. Rúž sa začne po čase na perách doslova žmoliť do malých guľôčok a s prvým sústom jedla zmizne ako prvý sneh. Takže to je aj dôvod prečo sa týmto "drogériovým" značkám vyhýbam.


V tom istom období som zistila, že ČT 2 vysiela každé ráno o 9:00 Downtown Abbey, no kým som sa stihla zapozerať, seriál aj skončil. Miesto neho začali vysielať seriál s názvom Mr. Selfridge. Asi už podľa názvu tušíte, že seriál je o pánovi Selfridgovi. No a pán Selfridge je skutočná historická postava, pôvodom z Ameriky, ktorá žila medzi rokmi 1858-1949. Bol veľmi vizionársky a okázalý a jeho najväčším úspechom je vybudovanie obchodného domu na Oxford street v Londýne s názvom Selfridges. Dej sa odohráva na začiatku 20. storočia, kedy bol obchodný dom otvorený... a ktorý mimochodom funguje dodnes.;) 
Harry Selfridge v zásade položil základy takého spôsobu nakupovania, aký poznáme dnes a tiež je autorom veľmi známej vety: zákazník má vždy pravdu. Je to veľmi pekne spracovaný seriál so zaujímavými charaktermi, miestami veľmi milý aj vtipný, ale aj dramatický. Mňa veľmi zaujal a teším sa naň každé ráno =D. Inak seriál ma 4 série - prvú odvysielali v r. 2013, štvrtú začiatkom tohto roka.

No a teraz prejdime na nedatované radosti a jednou z nich je, že som sa rozhodla spísať svoj vlastný bucket list - v preklade 101 vecí, ktoré chcem spraviť skôr než umriem. Okej, znie to až príliš teatrálne, ale v poslednej dobe som akosi stratila motiváciu a v ničom, čo som robila či robím, som nevidela zmysel. Je to veľmi frustrujúci stav, z ktorého sa len ťažko vyhrabáva a aj priateľ už bol na vrchole zúfalstva, lebo jeho snaha zlepšiť mi náladu akosi nepadala na úrodnú pôdu. Musím ale povedať, že spísanie vecí, ktoré by som v živote chcela zažiť alebo spraviť či dokázať ma konečne donútil prestať trocha menej všetko negovať a odmietať a aspoň niečo málo začať robiť. Navyše som si uvedomila, koľko vecí som chcela a na ako veľa z nich som už miestami aj zabudla!=D Zoznam ešte nie je síce kompletný - "zasekla" som sa na nejakej 71. priečke, ale neponáhľam sa, pretože sny a ciele prichádzajú a odchádzajú a viem, že časom tam pribudne aj ten zbytok.=) Navyše som si utriedila, čomu sa chcem v blízkej budúcnosti venovať, kam chcem dospieť v rozpätí pár rokov. Ak ste sa teda aj vy dostali na "križovatku" a neviete kam, skúste si sadnúť a spísať si všetko, o čom ste kedy snívali...a jedno či je to reálne alebo nereálne. Spíšte si to a majte to pred očami!


Veľmi pekným zážitkom bol aj český muzikál Angelika. Lístky som dostala od rodičov k meninám s tým, že si spravíme spoločné "rande" ja a mamina. Mama bohužiaľ pár dní pred tým ochorela a ostala doma na PN s antibiotikami, tak som miesto nej zavolala Polly, ktorá na predstavenie napísala aj peknú recenziu - čítajte TU. Ja osobne Angeliku zbožňujem - knihy som na strednej hltala ako divá (hoci nie všetkých 12 či koľko ich je, v Amerike ma to prestalo baviť) a filmy s Michele Mercier pozerám vždy, keď ich dávajú v televízii (plus všetky DVD mám doma). Viem, že pre mnohých z vás je to gýč, ale podľa mňa je to len nepochopenie charakteru hlavnej hrdinky! Angelika v sebe nesie mrchu Scarlett O´Harovú a zároveň dobro Jany Eyrovej.=D Dej je dobrodružný, romantický aj dramatický... a naučíte sa pri ňom dejepis.=D Ehm a muzikál bol samozrejme super. Kritiky naň neboli nič moc, ale mne ako laikovy v oblasti muzikálov (aj s Angelikou som videla "až" dva) to stačí. Miestami to síce bolo priveľmi disko, ale s ohľadom na to, že hudbu robil Michal David... je to akési pochopiteľné a ospravedlniteľné =D.

Mojim veľkým zdrojom stresu a radosti zároveň je naše brumítko, teda auto. Od septembra som totižto aktívnym šoférom, čo nie je veľmi dlho a tak sa mi ešte stáva, že z auta vysadám s nohami ako rôsol a úplne vyklepaná, ale aj šťastná ako blcha, keď sa mi podarí zaparkovať. Minule som takto parkovala pri plnej premávke pozdĺžne aj kolmo a to "čumákom" napred, čo je pre mňa vrchol akejkoľvek parkovacej zručnosti.=D No a keď sa mi to takto podarí zaparkovať, spamujem všetkých možných najmilších ľudí fotkami o tom, ako som kráááásne zaparkovala.=D Musím si inak zaklopať, zatiaľ bez škrabanca, tak hádam to ešte dlho takto ostane.=D

Nie som síce takým veľkým zberateľom porcelánu ako Polly, ale nejaký tanierik či príbor niekedy poteší, obzvlášť ak máte na práci foodstyling pre váš malý veľký spoločný projekt. A tak som si z Poľska okrem množstva zážitkov priniesla túto porcelánovú sadu a postriebrený príbor (vidlička je u Polly=D). Podľa môjho skromného prieskumu na internete sa spomínaný príbor dá datovať do prvého desaťročia 20. storočia, čiže 1900 a nejaký rok.=) Tiež som započala svoju novú zbierku "Dámy v čiernom". Neuveriteľne ma fascinujú staré fotografie a ženy v čiernych dlhých šatách, a tak som sa rozhodla, že takéto fotografie začnem zbierať. Aj túto som si doniesla z Poľska, z Torune. Vyfotená dáma je podľa mňa vyslovene nepekná, ale má prekrásnu blúzu a fotografii sa neskutočne teším.=)



Konečne som si dopriala na jeseň/zimu klobúčik. Do klobúkov som sa zamilovala popri tom čo som čítala Kybalovú a jej rozbor módy od 20. rokov po Diora. O to viacej ma prekvapilo, keď som v bežnom obchode, v bežnom nákupnom centre našla tento klobúčik v štýle 20. rokov! Samozrejme nebola by som to ja, kebyže nesiahnem po pastelovej ružovej.=D Viacej sa ale o klobúčiku rozpíšem v samostatnom článku, ktorý sa na blogu hádam objaví čoskoro.=)


No a keď už sme pri vlasových doplnkoch, pochválim sa, že som bola opäť u kaderníčky. Ešte v lete som si dala spraviť ombré, ktoré aj tak ale mal málokto možnosť poobdivovať, lebo som nosila vlasy väčšinou stiahnuté v cope. Tak som sa tentokrát rozhodla pre sýtu čiernu a ofinu. Kaderníčka síce nesúhlasne krútila hlavou, lebo čiernu považuje za maximálne neprirodzenú farbu... ja s ňou síce aj súhlasím, ale tak nejak som mala svoju temnú chvíľku, dupla som si nohou a nakázala si čiernu. Cukríkovo ružová alebo červená v štýle malej morskej víly by ma samozrejme potešila viacej, ale myslím, že takýmto účesom resp. farbou by som si na našom malom Slovensku asi dosť podstatne znížila šancu na nájdenie nového zamestnania..... takže ofina a čierna farba.=D

Napokon posledná radosť je "oslava" nášho tretieho výročia s priateľom. Úvodzovky preto, pretože síce je to naše spoločné výročie, ale oslavujeme ho každý zvlášť - ja doma na Slovensku, on kdesi pri brehoch Mexika. Normálne by sme si na výročie dopriali nejaký víkendový pobyt ... a teda ten si aj doprajeme, ale dodatočne niekedy v marci, keď sa vráti z práce. =DDD Zatiaľ mi takto na diaľku poslal aspoň túto krásnu kyticu. Som skrátka romantik a milujem romantické gestá (a kvetiny, obzvlášť žlté tulipány), takže nie je nič krajšie ako keď vám ráno volá kuriér, že má pre vás balík.... a vy len urputne rozmýšľate, že čo do pekla som si to zasa objednala!!!=D A nakoniec zistíte, že to sú kvetiny od drahého.=D

BB

11 komentárov:

  1. ej, nejakú rozkolísanú náladu si mala pri písaní tých cieľov? XD aj keď vidno, že v tom vidíš dačo mimoriadne pozitívne. Len by som ti poradila brať to vážnejšie, resp. neboj sa heroizovať svoje sny;) Teraz to potrebuješ!
    ...
    taký klobúčik som si pred pár dňami skúšala a samozrejme mi ani z ďaleka tak nesedel xD
    a podľa mňa čierne vlasy ti idú. A keď si predstavím ich kombináciu s tvojimi čiernymi očami - no ty budeš doslova nadpozemská! ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Z čoho ususdzuješ? Z tých cieľov alebo z toho písma?=D To ma fakt zaujíma. A čo myslíš tým heroizovať?o.O Daj nejakú múdru radu - ešte mi tam ostalo dosť miesta na nové ciele.=D
      ...
      Ja som klasicky išla kupovať niečo úplne iné - turban - ale ten mali vypredaný a keďže už dva roky sa chystám na takýto nejaký klobúčik... neodolala som.=)
      Ja inak tak tajne dúfam, že tá čierna farba sa na tých odfarbených miestach po ombré vymyje a ostane mi na koncoch šedá farba =D Akože fialová tak fungovala - vymyla sa do pastelovej fialovej...aj táto čierna by sa mohla =D Mohlo by to vyzerať zaujímavo =D

      Odstrániť
    2. no trochu lietaš nad riadkami, takže to vyzerá, že tvoja nálada býva klasicky "hore-dole" ako húsenková dráha, ale isté ťahy smerujú "do nebies", takže ciele si v tej chvíli brala ako pozitívny, ba až optimistický posun, ale veľkosť písma je taká opatrná, ešte dačo by to chcelo popustiť v sebe a vrhnúť sa do toho ...heroizovať myslím - dať tomu väčší ráz, vidieť v tom viac veľkoleposti, trochu sa brzdíš, ale neboj sa!

      Odstrániť
    3. Áno, myslím, že sama by som lepšie nevyjadrila svoje rozpoloženie v tej dobe, keď som to písala =D Do bodky si to vystihla a myslím si, že to je aj dôvod prečo mi tam niekoľko miest ostáva - to sú vyslovene tie ciele, pri ktorých sa musím úplne odviazať.=D
      Bože úplne súhlasím s tými medzerami! Nikdy som si neuvedomila, že sú až tak obrovské =D Ale úplne to korešponduje s tým priestorom a slobodou, ktorú chcem dosiahnuť, no zatiaľ mám pocit, že ju vôbec nemám, skôr naopak. Nemyslím tým len osobnú slobodu či finačnú nezávislosť ale aj časovú slobodu - môcť nakladať s vlastným časom ako uznám JA za vhodné (tým narážam na 8h pracovný čas a všetko s tým súvisiace).=D
      Normálne si ma ohromila.=D

      Odstrániť
    4. Resp aby som to upresnila...okraje ukazuju tuzbu po volnosti, teda zacinas pisat celkom po vacsej "fuge" a medzery pritom ukazuju aka si rozvazna,az prilis...cize tuzba po slovode, brzda v sebe :D... a uz nic napíšem,lebo sa aj tak bojim,ze tliacham blbosti:D

      Odstrániť
  2. Daj si cieľ - byť menej opatrná! XD ... neviem, či je to len fotkou, ale pekné veľké medzery medzi slovami máš, trochu si "rozťahaná" - ty chceš proste priestor, slobodu, tak už nebuď opatrná a choď do toho!

    OdpovedaťOdstrániť
  3. woow ten klubucik ti neskutocne ide :) !!!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem. Dlho som po takom túžila, takže keď som ho našla - neváhala som.=D A hlavne do tejto zimy je celkom praktický.=D

      Odstrániť
  4. Taky zoznam by som si mala spisat aj ja, tiez som niekedy taka akasi zaseknuta a nic sa mi nechce a v mnohych veciach nevidim zmysel, takze si mi dala zaujimavu myslienku🙂

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Určite skús - nič tým nestratíš.=) Ja som si pospomínala na kopec vecí, o ktorých som snívala alebo ktoré sme s priateľom plánovali a medzičasom som na ne úplne zabudla. Potom som chodila so zvesenou hlavou, že ja nemám žiadne ciele, žiadne sny, všetko som vyskúšala a zažila, život už nemá zmysel!!!!!!!=D A prd, mám minimálne 80 vecí, ktoré som ešte nezažila, neskúsila, nespravila... No a čo že sa nesplnia hneď? Skrátka chytila som druhý dych!=D
      A trošku asi od veci, ale veľmi mi pomohol/povzdbudil ma aj grafologia, ktorú mi robila Polly. Prekvapivo na písme sa odrazí celá osobnosť človeka. Navyše porovnaním terajšieho písma a textu písaného spred roka bolo celkom jasné, že momentálne nie je u mňa všetko ok resp. sa to ln potvrdilo a uvedomila som si hlavný problém, ktorý musím odstrániť, lebo ma brzdí úplne vo všetkom.=)
      Držím palce.=)

      Odstrániť
    2. *pomohla a povzbudila grafologia ...sorry za gramatiku =)

      Odstrániť