utorok 1. novembra 2016

Keď nemáte jasný plán do budúcnosti alebo čo by som už dnes spravila inak...

Pamätám si ako som na konci druhého ročníka strednej školy sedela u psychologičky na povinnej návšteve, ktorá nám mala pomôcť ujasniť si svoje budúce povolanie. Za tú hodinu som si neujasnila naozaj nič, veď napokon mojim najväčším snom v tej dobe bolo zariadiť si s kamarátkou vlastnú krčmu, čo o mojej "vyspelosti" asi hovorí všetko. Povedala však jednu zaujímavú otázku, ktorá vo mne rezonuje doteraz: vy sa chcete venovať toľkým veciam... prečo si nevyberiete dve, ktoré vás bavia najviac a nerozvíjate ich do hĺbky? ... tie dve veci som si skutočne nikdy nevybrala, miesto toho som ostala pri všetkom, a tak som rástla s nejasnou predstavou, čo vlastne chcem, mám, budem robiť a hoci mám už rok po výške, ešte stále je všetko bez konkrétnych kontúr. Ono to, že niečo chceme ešte neznamená, že sa to musí aj stať. A tak chcieť nestačí...


Avšak cieľom tohto článku nie je bedákať a ujúkať (no nie je to krásne slovo?) nad tým, kde by som chcela byť a ešte tam nie som či kým by som chcela byť a nie som. Skôr by som chcela vypichnúť pár vecí, ktoré sú mi s odstupom času jasnejšie a viac chápem ich dôležitosť. Nie, že by mi ľudia v okolí tieto veci nezdôrazňovali, ale ja si v niektorých veciach vždy hudiem svoju pieseň, hoc aj falošne ... a tak som ignorovala tieto rady so slovami: to budem riešiť, až keď to bude aktuálne. Takže ešte raz téma tohto článku: čo robiť počas vysokej školy, aby ste sa po jej skončení uplatnili. Pozor, nie je to návod pre každého, sú to len moje úvahy o tom, čo by som robila inak resp. zmenila, keby že mám znova 19 a idem na vysokú školu.;) Myslím si totižto, že práve tieto veci by sa teraz zúročili.

Začnime teda výberom vysokej školy. Tu máme presne dve možnosti: buď si vyberiete školu, ktorá nemusí byť úplne podľa vášho gusta, ale viete, že po jej skončení máte vysokú šancu sa nielen uplatniť, ale aj dobre sa uplatniť (napr. platovo). Druhá možnosť, je študovať odbor, ktorý vás síce nesmierne baví či zaujíma, ale s uplatnením je to o niečo horšie (málo pracovných príležitostí, nízke platové ohodnotenie atď.). Je tu samozrejme aj tretia, ideálna možnosť, kedy vás baví aj daný odbor, aj máte vysoké šance sa dobre uplatniť. Ja som konkrétne druhý prípad, kedy som si vybrala síce odbor podľa môjho gusta, ale s ťažším uplatnením. Samozrejme, to neznamená, že ste teraz stratený prípad odkázaný na úrad práce... len musíte viacej makať - k tomu ale až za chvíľku, chcem sa ešte vrátiť k dôležitosti tohto výberu,

Raz sa mi totižto jedna kamarátka priznala, že keby že by na začiatku vedela, že s týmto odborom má tak slabé uplatnenie, nikdy by ho nešla študovať. Považovala som ju za veľmi inteligentnú babu, a tak ma jej slová neuveriteľne prekvapili. Ty si nikdy nerozmýšľala nad tým, čo bude po škole? Aká je uplatniteľnosť tvojho odboru? ... A ona len na to: vtedy nie... ty áno????. No samozrejme, že áno. Vedela som do čoho leziem. Takže premýšľajte, je to krok, ktorý dá vašej budúcnosti prvé obrysy. Pretože ono dnes už naozaj nejde o to zabiť 5 rokov na škole a získať titul. Verte mi, nikto tam "vonku" na vás nečaká, ak k tomu titulu nedáte niečo viacej. 

To viacej znamená neskutočne veľa možností. Áno, je ich naozaj tak veľa, až je to skoro neskutočné. A to sa zároveň vraciame k tomu, že hoci máte odbor s horším uplatnením, neznamená to, že ste úplne stratení. Len proste makajte a získavajte ďalšie zručnosti/vedomosti, ktoré vás vyzdvihnú nad všetkých nás ostatných - buď v odbore, ktorý študujete, buď v príbuznom smere alebo pokojne aj v úplne inom smere. Získať či zlepšiť vedomosti sa dá viacerými spôsobmi. V mojom okolí sa osvedčilo čítanie, kurzy (najlepšie ak prostredníctvom nich získate aj certifikát) a brigáda popri škole. Nehovorte, že na to nemáte čas. Práve naopak - neštudovala som ľahkú školu (samozrejme sú aj ďaleko ťažšie, ale stále to nebolo o tom prísť na prednášku, odsedieť si a hotovo), práce bolo až-až, no toľko času na iné veci ako som mala na výške, som nemala ani predtým, ani potom. A popri práci ho už nebudete mať vôbec! Takže ho využite a využite ho čo najefektívnejšie... máte totižto skvelú príležitosť.=D

Čítajte koľko to len ide. Verím tomu, že o téme, ktorá vás zaujíma je popísaných kvantum kníh. To, čo je na internete je len malé percento toho, čo nájdete v knihách. Popozerajte sa v kníhkupectvách, v knižniciach, v antikvariátoch, hľadajte knihy online... overujte zdroje, porovnávajte ich, kriticky rozmýšľajte.
Na čítanie nedá dopustiť môj brat. Už ako 15 ročný chalan mal načítaných množstvo informácií, čo ostatní jeho rovesníci dobiehali ešte na strednej. A to nikdy nebol ten typ knihomoľa a jednotkára (skôr opačný koniec škály =D)... ale skrátka mal veci, ktoré ho zaujímali a tak čítal. V čítaní pokračuje aj teraz (má 32) - a ako rád hovorí: zatiaľ čo iní zabíjajú čas vysedávaním v krčme, ja čítam... čítam cestou do práce (ak ide náhodou vlakom), čítam na záchode (ehmehm), inými slovami všade! Dnes sa vďaka svojim vedomostiam vie uplatniť a na slovenské pomery má perfektné platové ohodnotenie.

Druhým zdrojom získavania a rozvíjania zručností a vedomostí sú kurzy. Ja som na výške chodila na kórejčinu a čínštinu, čo je perfektné a veľmi ma to bavilo. Dokonca sa mi podarilo získať aj ročný študíjny pobyt v Číne. Nakoniec som však uprednostnila dokončenie štúdia, čo dodnes trochu (dosť) ľutujem. To už odbáčam od témy, ale chcem len napísať, že aj na cestovanie máte práve počas výšky jedinečnú príležitosť. Ja som vždy chcela absolvovať nejaký výmenný pobyt, Erazmus alebo čokoľvek, ale nikdy som na tom reálne nepracovala (nemala som odvahu, dostatok sebavedomia, že to dokážem aaaaaaatď.). Chyba! Hľadajte možnosti, informácie a pracujte na tom, aby ste sa na takéto pobyty dostali. Mne veľmi pomohla pri získavaní štipendia do Číny kamarátka, ktorá sa tiež hlásila. Ak viete, že sa rýchlo vzdávate, pracujte na tom vo dvojici - viete sa podporiť, viete si porovnať informácie, spoločne sa pripravovať, učiť a podobne.

Kurzy vám teda poskytujú nielen nové vedomosti, ale zároveň vám poskytnú nové známosti a teda aj nové možnosti či príležitosti v živote.
Aby ste z nich ale ťažili aj po výške, robte ich naozaj do hĺbky, pravidelne. Ja som s jazykmi prestala v poslednom ročníku na výške, lebo diplomovka, lebo som v tom už nevidela zmysel, lebo sa mi nechcelo, lebo, lebo, lebo ... samé výhovorky. Moja úroveň samozrejme klesala a dnes som úplne na začiatku. Taká jazyková úroveň nezaváži naozaj v žiadnom životopise...

Napokon je tu brigáda či práca popri štúdiu. Ja som brigádovala bez nejakého konceptu - raz tu, raz tam, len aby som mala nejaké extra peniaze. Až pri hľadaní práce som si uvedomila, že nemám vlastne žiadnu poriadnu pracovnú skúsenosť. Teraz by som na to išla úplne inak. Buď by som si hľadala prácu v mojom odbore alebo by som si našla prácu v niečom úplne inom, ale s možnosťou pokračovať v nej po skončení vysokej školy. Úplne by som sa vykašlala na prácu typu čašníčka a podobne. Ono to ako práca nie je zlé a chápem, že peniaze treba, je to veľmi flexibilná práca, ja som ju tiež robila, ale nevyťažila som z toho po škole absolútne nič.
Ak máte priestor na neplatené stáže, určite by som hľadala a skúsila aj to. No nespoliehajte sa len na ponuky, ktoré nájdete na oficiálnych stránkach, ale zoberte iniciatívu do vlastných rúk. Pýtajte sa, posielajte svoje žiadosti a životopisy. Nečakajte na príležitosť ale vytvárajte si ju!;)

Aby som to celé teda zhrnula, je dobré určiť si cieľ, ktorý by ste chceli dosiahnuť a k tomu zvoliť adekvátne prostriedky. Ak by som mala toto celé pred sebou ešte raz, doslova by som si vypracovala plán ... Prácou samozrejme život nekončí, tiež to neznamená, že sa nedá vaše zameranie či smerovanie zmeniť, ale poviem vám, život je ďaleko jednoduchší ak viete, kam presne smerujete, čo chcete robiť a máte k tomu adekvátne vedomosti. Pretože ak vám niečo z toho chýba, môže sa vám stať, že vám na pracovnom pohovore povedia (ako napr. mne), že ste zaujímavá, máte pre nás veľa zaujímavých vlastností, ale tiež vám množstvo vecí chýba. A my musíme zvážiť či sme ochotní ich rozvíjať .......................

Na záver ma klasicky zaujíma pár vecí ako ste napr. prežívali vy "absolventské obdobie" resp. prechod zo školy do práce vy? Spravili by ste počas vysokej školy niečo inak? Došlo aj na vás takéto uvedomenie? Budem rada ak sa o svoje názory, rady či tipy podelíte nižšie v komentároch.=)
BB

Zdroj obrázkov:
http://yeoldefashion.tumblr.com/post/10324836546/this-1948-alfred-eisenstaedt-photo-shows-high
https://sk.pinterest.com/pin/384143043190658133/
https://sk.pinterest.com/pin/303922674833049614/

12 komentárov:

  1. :D keďže som nemala možnosť ísť hneď na výšku... pracovala som a popritom som študovala... takže som NAOZAJ nemala na nič čas...všetka dovolenka padla na prípravy na skúšky a keď tak nad tým uvažujem, vôbec som nemala možnosť urobiť to inak. V tomto ohľade, v rámci možností, že som ako dvacina už žila sama v garsónke, odkázaná na svoj plat, bez pomoci rodiny... a ešte som do toho ťukla aspoň také Bc, mám ako z mála vecí pocit, že som urobila čo sa dalo... Tiež som ale študovala viac pre radosť... ale keďže som už mala nejaké pracovné portfólio...resp. odpracované roky... asi by už aj tak každý vždy pozeral len na pracovné skúsenosti skôr ako na školu... určite som si výškou iba plnila nejaké ambície a čím ťažšie to bolo, tým lepší pocit som z toho po skúškach mala.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak áno - na teba ťažko aplikovať tieto "postrehy". Mala si úplne inú situáciu a hlavne full-time job. To je aj dôvod prečo mňa ten premrhaný čas mrzí o niečo viacej - lebo ja som mala možnosť využiť ho rozmanitejšie.=D Ale aspoň mám také "memento" do budúcnosti pre svoje vlastné deti - zase im to trošku uľahčiť a poradiť.=D Otázne je ako veľmi si nechajú radiť... =D

      Odstrániť
  2. Tiež by som nejaké veci zmenila, veď minulosť by sme chceli vedieť meniť všetci, najviac ľutujem tiež ten Erazmus, že som skrátka nemala viac odvahy a ľudí, ktorí by ma do toho nejako hnali a motivovali. Odbor, ktorý som vyštudovala má uplatnenie v praxi vcelku slušné, nie je to síce IT, ale tak ani ekonomika nie je na zahodenie, ale konkurencia je značne väčšia. Jazyk som rozvinula asi až v práci, lebo som musela, angličtina na dennej báze spravila zázraky, teraz som prácu zmenila a z hľadiska jazyka k horšiemu, takže dlho v nej asi neostanem, cítim, že upadám.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mne takto angličtina strašne upadla práve na vysokej - mali sme tam len jednu hodinu angličtiny za týždeň, aj to len prvý a druhý ročník, literatúra k predmetom zasa poväčšine v nemčine, češtine, maďarčine.... Takže nezvyknutá komunikovať v cudzom jazyku som sa strašne hanbila rozprávať... veľmi mi ale pomohol jazykový kurz angličtiny, ktorý som si zaplatila po škole ale hlavne tak ako píšeš, tak aj mne sa podarilo rozvinúť jazyk poriadne až v práci - a presne, lebo som bola nútená. Teraz sa už toľko nehanbím.. aj keď trepnem úplnú blbosť. S väčšinou ľudí sa na tom dobre zasmejeme =D

      Odstrániť
  3. No postrehy veľmi dobré, lebo je pravda, že na výške sa človek zašíva :D Ale asi by som to zašívanie nemenila, vtedy to bolo všetko pre nás - párty, tancuvačky :D a asi by som nebola iná ani keby to chcem zmeniť. Ale napríklad ja som ešte stále śtudent, týmto rokom končím doktorát a zistila som až rok a pol dozadu, čo by ma skutočne bavilo - byť inštruktorkou. Keby som to vedela skôr, tak veľa o joge čítam a venujem sa jej ale začala som tak intenzívne cca pred dvoma rokmi. Ale určite som tiež nemala tak zanedbať angličtinu. Ale čo sa týka ľudskej vlastnosti "vedieť všetko", sama nie som iná. Tiež to bolo u mňa obdobie : učím sa hrať na gitare, učím sa jazyky, cvičím... Jediné cvičenie a knihy ma držia dodnes. Veľa ilúzií som sa vzdala lebo som zistila tiež, že sa venujem všetkému trocha. Inak BB čo si vlastne vyštudovala ? A čo je tvojím snom robiť? Ak smieme vedieť :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Moja šéfka takto zistila, že prvou výškou sa vlastne úplne minula tomu, čo ju baví a tak teraz začala externe popri práci študovať právo. Akože v tomto jej fakt fandím a obdivujem ju. Čiže na zmenu asi nikdy nie je neskoro. Len zasa druhá vec, ona si spravila zázemie už počas prvej výšky, čiže má prácu, má finančé prostriedky, takže smerovanie sa mení asi o niečo ľahšie.
      Inak ja som vyštudovala dejiny umenia... a mojím snom sú asi dejiny odievania - budovať si nejakú zbierku dobových odevov, kolektovať informácie, študovať ako sa čo nosilo, na akú príležitosť... a úplne najviac by ma bavilo tvoriť takúto historizujúcu módu. To je môj sen bez ohľadu na to či na to reálne mám dané zručnosti alebo nemám.=D

      Odstrániť
  4. Dobrý článok. Nie vždy a všade aplikovateľný, ale na tie humanitné obory určite, a keď si to tu tak sumarizujem, tak na našu školu tiež, pretože s uplatnením to tiež nie je až taká sláva.
    Ja teda ešte len školu dokončujem (zajtra predposledná štátnica, preto tu prokrastinujem) ale už sme s kamoškami niekoľkokrát riešili otázky typu - šli by sme do tejto školy znova? Stojí tá drina za to malé ohodnotenie, či už platové ale i ľudské (klienti si nás nevážia)? Ak áno, čo by sme robili inak?
    Ja si našťastie hovorím, že áno. Šla by som na veterinu znovu, pretože i napriek pochybnostiam je to niečo, čo ma baví a napĺňa a na tú prácu sa teším, aj keď nebude jednoduchá.
    Čo by som však urobila inak? To si každú chvíľu odpovedám inak. Chvíľu si hovorím, že by som toho robila viac - viac kurzov, viac cudzieho jazyka, viac cestovania, viac praxe. No a onedlho zistím, že už beztak workoholičím dosť a že som práve kvôli kurzom, seminárom, praxi a podobným veciam vôbec nemala ten "študentský život" - party, "tancuvačky", randenia, to ma proste minulo, pretože keď už bol voľný čas, radšej som oddychovala v posteli s filmom alebo v lese so psom. Je to síce aj o povahe, že nie som zrovna party typ, ale aj tak si hovorím, že som mohla mať viac života popri škole. Takže je to ťažko jednoznačne povedať.
    No keď sa spätne pozriem i na svoj životopis, myslím, že som toho urobila celkom dosť. Bola som 2x na zahraničnej stáži, mám 2 certifikáty z kurzov a moje odborné články pre verejnosť sú publikované a dostávam za ne finančnú odmenu. A vďaka tomu všetkému som si prácu našla už na prvom pohovore. A to 4 mesiace pred ukončením školy, na mieste, ktoré som predtým nepoznala, takže nejaké kamarátske vzťahy nehrali rolu (veľa našich spolužiakov ostáva robiť tam, kde praxovali počas školy).
    Takže to vlastne vyšlo vcelku aj podľa tvojich rád :)

    Ale musím spomenúť aj to, že ma zaujíma kopa ďalších vecí, a niekedy si hovorím, že či by nebolo lepšie ísť radšej podnikať (síce nie krčmu, ale čajovňu s cukrárňou :D ) ale - ono sa fakt nedá robiť VŠETKO na profesionálnej úrovni.
    A na profesionálneho kaviarenského povaľača nemám ani bohatého otecka, ani bohatého frajera.
    Niečo robiť v živote treba, tak nech je to radšej niečo, čo nás aspoň trochu napĺňa.

    Inak BB, čo sa týka tej módy, inšpirácia:
    http://www.modnipeklo.cz/clanky/rozhovor-femmefatale-esmee/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ano, uznávam, že nie na každého aplikovateľný, vid napr. Polly, ale tak skúsila som pre inšpiráciu =) ...možno si to nájde nejakého správneho adresáta.=D
      Akože ja by som tiež išla na tú istú školu znova. Len ako som písala vyššie - dala by som do vedľajších aktivít ďaleko viacej. Robila by som ich s nejakým cielom.
      Ja si myslím, že si spravila/robíš naozaj veľa a fakt, čo článok, to len stúpa môj obdiv voči tebe.=)Stíhaš toho naozaj dosť aj keď niekedy cítiť, že to naozaj nie je jednoduché. Ale ako sama píšeš, ak ťa to napĺňa a baví.... myslím, že to je ten najlepší základ na prekonanie akýchkoívek prekážok ale tiež aj pre budovanie spokojnej a úspešnej kariéry.=) ... no ale teda ty si presne ten úspešný príklad, ktorý som mala na mysli... skrátka rob viacej ako musíš - teda viacej ako len chodiť na prednášky a prechádzať skúšky a v budúcnosti sa ti to vráti.
      Ja inak tiež nie som ten typ na "tancúvačky" a podobne, tiež som väčšinu školy prežila s knihou v ruke, pri kórejských resiáloch alebo len s úzkym kruhom ľudí na káve a sem-tam na pive.... asi som mohla žiť viacej, našťastie je to vec, ktorá sa dá robiť v každom veku a netreba na to nejaké skúsenosti ani vedomosti, takže to ma až tak nejak veľmi netrápi.=DDDD
      A teda s poslednou vetou plne súhlasím, že v živote treba niečo robiť a najlepšie niečo, čo nás napĺňa a presne to hľadám aj ja... len na to idem očividne veeeeeľkou obchádzkou.=D

      Inak článok som už postrehla cez jednu FB stránku, ktorú sledujem (nie MP), ale čítala som ho až teraz. Naozaj inšpirujúce - hlavne sa mi páči ten úvod, kde spomína ako si veci dávala šiť. Presne to mám v pláne aj ja a snažím sa to aplikovať vždy, keď mám nejaký peniaz navyše. V tých obchodoch je to desivo zúfalé.=D

      Odstrániť
  5. Bedákať a ujúkať jsou opravdu překrásná slova :-)
    Takhle to vypadá jako šíleně složitý plán, který není téměř žádný devatenáctiletý schopen uskutečnit, protože je vyjukaný po střední. Uvědomuji si to moc dobře, když teď po bakalářském studiu mám nové bakalářské, kde jsou teda o 3 - 4 roky mladší holky a vnímám velmi ostře hranici vnímání všeho - přípravy na zkoušky, účast na předmětech, povědomí o tom, co budou dělat po škole. Já to mám srovnané a jsem tam, protože to opravdu dělat chci. Ony tam jsou z velmi rozmanitých důvodů...
    Navíc, můj obor byl cool, těžký, ale během studia se zákonem změnilo uplatnění a já nemohla nic udělat. Než to, že budu studovat mnohem déle, než ostatní. Abych mohla dělat to, co jsem původně chtěla. Takže teď dělám dvě školy a nemám čas na nic :-( Je to strašně složité - asi bych něco udělala jinak, ale vlastně nevím co, protože to chci pořád dělat.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Asi naozaj platí to, že na všetko musí človek prísť sám - časom, skúsenosťami. Ja som mala takto spolužiačku, tiež staršia, pretože prvú vysokú školu, ktorú si vybrala jej nesadla a nechcela v tom pokračovať - tak prišla k nám ... a teda ako píšeš, aj na nej bol vidieť úplne iný prístup ku všetkému.
      A podľa toho čo píšeš... mne to znie, že si spravila naozaj všetko, čo bolo v tvojich silách. Holt, niekedy tie vonkajšie okolnosti ... to človek neovplyvní. Ak si dobre pamätám, tak u nás niektoré odbory na pár školách sratili akreditáciu, takže ... a študenti s tým nespravia bohužiaľ nič. Ale zasa máš tú výhodu, že vieš kam chceš smerovať a ideš si za tým. Takže síce predlžuješ štúdium, ale šetríš roky na "hľadaní sa/seba a svojho životného naplnenia".=) ... V každom prípade, podobne ako u Polly či Mary, máš môj obdiv a držím palce, nech ide všetko čo najlepšie a najľahšie.=)

      Odstrániť
  6. Ja ľutujem to, že som s tým začala ozaj neskoro v piatom ročníku som sa dala na žurnalistiku :)
    Školsky časák, ktorý vydávala Žilinská univerzita, hľadala každý jeden rok redaktorov..... Keby som vedela aké by som mala z toho benefity skôr tak by som šla už od prváku. Dostala som sa tam pomerne ľahko, stačilo im len ukázať, že blogujem. Pár článkov ...(tých najlepších) som im ukázala a boli spokojní. Bola som šťastná :) A ozaj som si ten celý rok v redakcií užívala Popri štúdiu som ešte brigádovala v Azete. Vytvárala som bulvárne články na stránky Aktuality.sk až do času, kedy som nezískala vlastnú rubriku, kde som mala v skratke od-prezentovať knihy a filmy, ktoré som nevidela a nečítala.....dostala som 15stranovú správu a mojou úlohou bolo spraviť chytľavý 6 riadkový obsah. Po polroku som to musela vzdať. Ostala som len pri časopise. Nestíhala som to všetko skĺbiť a ešte k tomu diplomovka a prieskumy. Však som študovala techniku!



    Niekedy však rozmýšľam nad tým, že som mohla zmeniť smer už od strednej školy. Vždy ma lákal odbor síce učňovský ale o to by som si to viac užívala !!! kuchár, čašník. Milujem varenie a miešanie drinkov,.....barmanský kurz som si robila hneď ako som začala zarábať peniaze. A to už som mala náčinie doma aj nejaké tie obkukané návody z youtubu :).

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Inak to blogovanie sa nezdá, ale ja som ho už viacej ráz uviedla do sprievodného listu, keď som sa uchádzala o zamestnanie (samozrejme ak to korešpondovalo s náplňou práce =D)... a zamestnávatelia na to naozaj reagujú.=D Teda...to len na margo toho tvojho, že "im stačilo len ukázať, že bloguješ".
      Ufff ale normálne som ostala až zahanbená, keď sledujem, koľko si toho stíhala popri škole ...a teda ostatné baby, ktoré komentovali detto! A vôbec som netušila, že si písala pre Aktuality!=D No čo sa človek nedozvie.
      Mňa tiež lákalo ešte pred strednou šitie - krajčírka, ale naši si predstavovali pre mňa niečo lepšie...tak som išla inakadiaľ. Ale teda podobný pocit som potom zažila ešte v dobe, keď sme s Polly vypekali cupcakes. Že pre boha, šak nám úplne stačilo využčiť sa za cukrárky! =DDDDD .... Na druhej strane, žijeme v dobe, kedy všetci môžu robiť všetko... tej kuchárčine sa môžeš venovať aj bez výučného listu.=) Veď koľko amatérskych kuchárov dnes otvára reštaurácie, vedie blogy, rôzne show či vydáva kuchárky? =)

      Odstrániť