piatok 29. júla 2016

Ruth Goodman: How to be a Victorian

Túto úžasnú knihu som dostala od Polly k narodeninám. Pôvodne som si myslela, že je to akýsi návod, ľahké čítanie, ako byť v ére 21. storočia skutočná viktoriánska, ale ukrutne som sa mýlila. Knihu napísala Ruth Goodman, britská historička, ktorá sa zameriava predovšetkým na históriu každodenného života Britov. Čo-to si na vlastnej koži odskúšala v BBC seriáloch ako Viktoriánska či Edwardiánska farma alebo Viktoriánska lekáreň atď. Z týchto projektov načerpala množstvo skúseností a poznatkov, ktoré sa potom objavia aj v knihe. 

Avšak pred tým ako začnem rozpitvávať vlastné postrehy a názory na knihu, asi by sa patrilo nejak vám ju priblížiť. Kniha How to be a Victorian vám svojím obsahom priblíži bežný deň ľudí rôznych vrstiev, v období vlády kráľovny Viktórie - od úsvitu do západu slnka. Inými slovami - budete s ľuďmi vstávať, obliekať sa, raňajkovať, prať, pracovať, obedovať, tráviť voľný čas, rodiť deti, vychovávať ich, chodiť do školy, večerať a ukladať sa na spánok. Samotná kniha je vlastne rozdelená na jednotlivé fázy resp. činnosti dňa. Dokopy je tam 15 obšírne rozpísaných kapitol. A obšírne myslím naozaj obšírne - kniha má 440 strán, pričom strany sú husto popísané.
Určite sa dá o jednotlivých témach napísať omnoho, omnoho viacej, ale tak to by už bolo na Ottovu encyklopédiu a to by v dnešnej dobe nečítal asi nikto.=D Aj z toho dôvodu autorku naozaj obdivujem - spraviť "výcuc" z toľkého množstva informácii, a pritom ho napísať zrozumiteľne, logicky  a pútavo. Vždy si spomeniem na to, ako som písala seminárnu prácu na jedno konkrétne obdobie - zaberalo cca druhú polovicu 15. storočia a začiatok 16. storočia. A to bol ten problém - ako z toľkého množstva vecí, ktoré sa v priebehu pár desaťročí udiali, ako mám o tom všetkom napísať len pár strán? A vtedy som to zistila - len dokonalé a obšírne poznanie danej problematiky, vám umožní podať ju v skratke, no zároveň zrozumiteľne a kvalitne.

Knihu preto odporúčam všetkým, ktorých viktoriánska éra zaujíma. Naozaj témy sú tu rôzne, a každý si nájde to svoje - odievanie, šport, detská práca, opiáty, pranie, vykonávanie potreby .... veď hovorím, naozaj všetko.=D Zároveň však kniha vyvracia väčšinu zaužívaných predstáv o živote v tejto ére. Tak napr. ja som mala vždy zaužívané, že ľudia vo viktoriánskej ére to s hygienou veľmi nepreháňali. Je fakt, že poriadny kúpeľ za prostriedok k čistote nepovažovali, ale aj to má svoje opodstatnenie. viktoránci totižto verili, že častým umývaním sa narúša ochrana kože a cez takto narušenú pokožku sa škodlivé mikroorganizym ľahšie dostanú do tela. Veru, viktoriánci boli posadnutí teóriou o mikroorganizmoch, ktorí sú zabijakom a nanešťastie sú úplne všade.

GOODMAN, Ruth: How to be a Victorian
Vráťme sa ale k hygiene - umývanie predstavovalo omývanie tela v stoji, čistou vodou a mydlom s tým, že človek bol ešte v nočnom úbore a odhaľoval len časť, ktorú zrovna išiel umyť. Pocit čistoty si udržiavali tak len častým striedaním spodného prádla resp. prádla, ktoré prichádzalo priamo do styku s pokožkou. A tak si menili prádlo pokojne aj 7 ráz do dňa! Samozrejme ak ho toľko mali .... tí chudobnejší, menili len toľko, koľko im umožňovali zásoby. Časté striedanie zabraňovalo tomu, aby pokožka bola v kontakte so špinou, a aby človek výrazne smrdel. Takže nie, viktoriánci nemali na háku, naopak boli hystericky posadnutí čistotou.

GOODMAN, Ruth: How to be a Victorian, s. 9.
O niečo šokujúcejšie bolo čítať o výchove a práci detí. Okrem toho, že do práce nastupovali deti ako veľmi maličké a nikto sa nepozastavoval nad tým, ak nejaké pri práci umrelo ... teda časom áno, keď bol počet úmrtí privysoký aj na viktoriánsku éru, deti museli pracovať celé dni ... alebo v lepšom prípade: stihli doobeda chodiť do školy učiť sa čítať a písať a poobede išli do práce. Opísať podmienky v škole, na to by bol treba samostatný článok, ale ak si vybavíte popis školských čias v Jane Eyrovej, tak tak nejak to podľa knihy naozaj fungovalo.
Avšak úplne najviac ma šokovali detské sirupy, ktoré obsahovali opiáty a nielen, že mohli spôsobiť závislosť u niekoľko mesačného bábätka, ale nebolo nezvyčajné, keď dieťa predávkovali a umrelo. Samozrejme, asi žiadna matka či ošetrovateľka to nespravila na schváľ ... problém bol v tom, že dávky neboli presne stanovené, takže dieťa dostalo toľko sirupu, koľko matka či ošetrovateľka považovala za vhodné... navyše žiadna domáca žena nebola školená a všetky skúsenosti sa naberali buď "tradovaním" od staršej generácie alebo skúsenosťou pokus-omyl. Najviac šokujúce mi však prišlo, že smrteľná dávka bola najčastejšie tá, ktorá sa odobrala zo spodku fľašky. Totižto tie omamné látky sa zvykli po čase usádzať na dne fľašky - inými slovami spodok tekutiny bol koncentrovanejší a mal silnejší účinok, ako tekutina, ktorá bola použitá na začiatku, po otvorení fľašky.....
Mimochodom, keď som čítala túto kapitolu a zisťovala na čo všetko deti umierali a ako ľahko, tak sa normálne čudujem, že ľudstvo v 19. storočí úplne nevyhynulo. Človek má naozaj tuhý korienok a znesie veľa ....

Zdroj:internet
Nie všetky veci, ktoré sa ale v tej dobe používali boli takto škodlivé ... naopak výroba mnohých pretrvala a vieme ich nájsť aj dnes. Niektoré z nich síce prešli drobnou zmenou v ingredienciách - inými slovami, nahradili sa škodlivé látky za tie neškodlivé. Dokonca, výrobcovia sa dodnes snažia zachovať charakteristický výzor či vôňu daného produktu. Takúto dlhú tradíciu má napr. kolínska voda - článok o nej som písala TU - pričom zohnať ju je ľahšie ako zohnať cícer v konzerve mimo BA. Ďalším produktom je mydlo Wright´s coal tar soap - aj tu sa snažia zachovať autentickú viktoriánsku vôňu. Mám v pláne si ho objednať cez internet, lebo tá špecifická, viktoriánska vôňa ma dosť zaujíma ... a nakoniec posledným menovaným výrobkom, ktorý som v knihe našla, je voda po holení Bay rum, pričom tieto vody po holení vyrába dnes plejáda rôznych značiek. No a toto zasa plánujem zakúpiť môjmu najdrahšiemu, lebo veď, keď už je námorník, tak ako námorník musí aj voňať.=D Na vysvetlenie, táto voda má dlhšiu tradíciu, vznikla niekedy v 16. storočí, a kde inde bol dostatok rumu ak nie na lodiach plných námorníkov. Aby to celé doladili, telo ošpliechané rumom si pošúchali bobkovými listmi (že vraj to nie sú tie, ktoré máme doma, iný druh ;)) a skutočná vôňa pre chlapov bola na svete.=D Tento mužský odór si obľúbili nielen páni vo viktoriánskej ére, ale aj mnohí dnešní muži - najmä v Amerike.

Aby som článok uzavrela, spomeniem ešte jeden celkom podstatný fakt. Kniha zatiaľ nevyšla v slovenčine, takže prečítať si ju môžte jedine v anglickom jazyku. Štýl písania nie je ťažký - nie je to vysoko odborný text, na druhej strane ani angličtina pre najmenších. Chcem tým povedať, že v gramatike by ste sa stratiť nemali. Mne skôr robili problém slovíčka. Nemám totižto tak širokú slovnú zásobu, aby som vedela ako sa povie po anglicky napr. decht alebo, že mauve je odtieň fialovej farby pomenovaný po kvetine, ktorá má anglický názov mallow flower. Teraz asi veľmi nechápete .... chcem len povedať, že knihu je najlepšie čítať so zapnutým alebo otvoreným slovníkom a so zapnutým googlom. Veľa vecí nemalo v prekladači slovenský ekvivalent, a tak som pozerala aspoň obrázky, že o čo vlastne ide - je to oblečenie, látka, nástroj, jedlo???? Ako skvelý príklad uvediem tzv. fauntleroy suits ... očividne to bude nejaký oblek, a keďže téma sa točila okolo oblečenia pre chlapcov, tak to bude "oblek" pre chlapčekov... ale aký? Prekladač vám nepomôže, otvorte google. Inak tento typ obleku má skutočne rozkošný pôvod aj strih, premýšľam, že by som o tom napísala celý článok.=D
Obálka je potom vo forme paperback. Polly ofrflala túto obálku už na začiatku, ja až na konci. Totižto papier, z ktorého je obálka vyhotovená nie je veľmi odolný na to, aby sa kniha nosila v kabelke.... a tak už po pár razoch, čo som mala knihu v kabelke, ostala celá "obitá" a ošúchaná. Mne nevadí, keď kniha dostane čítaním istú "patinu", ale nemusí ju naberať tak rýchlo.=D
A napokon posledná, asi celkom podstatná informácia - text sprevádzajú aj obrázky - najmä dobové reklamy, kresby, maľby, prípadne fotografie zachovaných vecí, ktoré sú dnes v múzeách. Nie je ich veľa, nečakajte obrázkovú encyklopédiu, ale i tak je to celkom príjemné spestrenie.

Takže kniha skvelá, informatívna a pútava, angličtina zvládnuteľná (samozrejme boli tam pasáže, ktoré som nezvládala prekladať vôbec, ale netreba sa vzdávať!) - inými slovami, ak chcete o viktoriánskej ére vedieť viac resp. vás táto téma interesuje, odporúčam si ju zaobstarať. Mne sa veľmi páčila.
BB




5 komentárov:

  1. Boze...kniha ako pre mna =_=....ale kedze ju nemozem precitat ja...tak aspon ty =_=..... a prosim si clanok o chlapčenskom odeve:D... a tiez to mydlo by som brala, aspon by som zistila ake mydlo to tie zalubene damy vo viktorianskych romancach z gentlemanov stale citia:D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Už som ti to síce písala, ale tých kníh na rôzne "viktoriánske témy" je milión! Neviem síce prečo ma to tak prekvapuje ... v každom prípade našla som hneď niekoľko titulov, ktorými by som chcela pokračovať.=D
      No to mydlo malo že vraj veľmi ostrú vôňu po uhľovom dechte ... teraz sa decht už nepoužíva, miesto toho ako antibakteriálnu látku použili tea tree olej, ale teda s tým, že charakterstickú "vôňu" nejakým spôsobom zachovali.

      Odstrániť
    2. Polly, prečo ju nemôžeš čítať?

      A opiátový sirup ma teda dostal.. Ja si ale osobne myslím, že v dnešnej dobe dávame do seba viacej škodlivej chémie, ktorá ale ničí pomaly.. Vtedy spôsobila smrť náhle, čo je poburujúce, obzvlášť, keďže sa jedná o detičky.. Ale to, že sa dnes deťom predpisujú od ranného detstva kortikoidy a antibiotiká ako na bežiacom páse, nikoho netrápi..
      A to umývanie tiež má čosi do seba. Je pravdou, že keď sa človek drhne príliš často mydlami, tak to má opačný účinok ako si myslíme.. Inak toto čítaš pomedzi iné čítanie ? Ako také spestrenie ?

      Odstrániť
    3. K tejto téme "zabijakov" odporúčam jeden britský dokument. Dá sa pustiť aj cez YT: https://www.youtube.com/watch?v=Sy7iUoWi_-U
      ...opäť sa to týka viktoriánskej éry, ale vzásade by som si dovolila povedať, že ľudia sa vôbec nezmenili: stále do seba tlačíme blbosti v dobrej viere, že vyriešia daný problém. Verím tomu, že o 100 rokov budú ľudia krútiť hlavami nad tým, čo teraz považujeme za zdravé a podobne... asi ako to my teraz robíme nad ľuďmi žijúcimi vo viktoriánskej ére.
      Ale v zásade zdieľam tvoj názor. Ja som za posledné tri roky pobehala xy doktorov pre rôzne problémy a vyhodila stovky eur na také a onaké výživové doplnky. Jediný výživový doplnok, ktorý mi naozaj pomohol, bol vitamín C a aj to by nikto nepovedal, že tabletka vitamínu C môže mať s daným problémom nejakú súvislosť.=DDD No ale iné som chcela - čoraz častejšie nadobúdam dojem, že doktorovia tie recepty s predpísanými liekmi len tak rozhadzujú ako nejaké reklamné pamflety... a pritom základný problém sa nelieči, len sa potláčajú príznaky. Akože česť výnimkám, mám aj dobrých doktorov, ale veľmi často sa stretávam s prístupom: Rýchlo, vyzlečte sa, vyskočte si na stôl, oblečte sa, tu máte liek, berte ho vtedy a vtedy, dovidenia. Čas na diskusiu? Na vysvetlenie? Nedajbože na upokojenie, že nie, svet sa vám práve nerúca. Koľko krát som vyšla z ordinácie, vyšla som z čakárne a úplne sa s plačom zložila na stoličku, na schody, na zem... Potom sa čudujú, že ľudia siahajú po internete a hľadajú informácie práve tam. Samozrejme, lebo chcú vedieť čo im vlastne je alebo nie je.... Na druhej strane chápem, že doktor na to nemá čas - nie, keď má plnú čakáreň ľudí ... to je proste začarovaný kruh. Jediným riešením je starať sa o seba a držať sa v dobrej kondícii, aby človek k doktorom ani nemusel, nie? Len... no, nie vždy sa to dá.=)
      Nooo a toto čítam ako také to klasické "čítanie" pred spaním alebo počas víkendu atď... hoci musím povedať, že teraz cez dovolenku som túto knihu dala na chvíľu bokom, lebo na dovolenku som mala vybratú inú knihu a vedela som, že čítanie mi nezaberie viacej ako pár dní... tak som si dovolila takúto pauzu.=D

      Odstrániť
  2. No ta anglictina Denis, na mna zlozite...

    OdpovedaťOdstrániť