štvrtok 30. júna 2016

Júnové radosti...

... a všetky ostatné radosti od februára, pretože posledné "radosti" som písala... panebože!... ešte v januári. Nie, že by ma život od februára doteraz netešil ... hoci, musím povedať, že posledné mesiace neboli vôbec ľahké a častejšie som bola so silami na úplnom dne ako na vrchole.. No keďže sa väčšina môjho sveta točila len okolo práce, akosi som nemala čas zastaviť sa a tie väčšie či menšie drobnosti naozaj prežiť. Na druhej strane ich môžem prežiť a doceniť takto dodatočne prostredníctvom "júnových radostí". Tak poďme na to.=)

Prvá radosť, ktorá ma okamžite napadla je kniha od Paulline Simons: Medený jazdec. Knihu som pôvodne kúpila mame pod vianočný strom, ale nakoniec alebo lepšie povedané, tak ako vždy, skončila v mojej knižnici. Musím sa priznať, že knihu som oplakávala týždeň, hoci zo začiatku ma veľmi nebavila. Postupne som si ale hlavnú dvojicu - tak trošku cholerického Alexandra a neuveriteľne naivnú Tatianu zamilovala. Kvôli týždennému žiaľu som sa dokonca zaprisahala, že ostatné dva diely čítať nebudem (mimochodom je to trilogia), ale sľuby dané samej sebe sa porušujú najľahšie a Tatiana a Alexander mi tak neskutočne prirástli k srdcu, že túžim vedieť ako ich príbeh skončí... a tak som si objednala aj druhý diel... a tretí príde časom. Recenziu sa nechystám písať, pretože naozaj nemám chuť prežívať celý príbeh od začiatku... ale ak hľadáte nejaké čítanie na dovolenku a máte radi historické (tak trochu tragické) romance, túto knihu odporúčam. Inak, ak by niekoho zaujímala kniha ako inšpiračný zdroj, mrknite sa na tento článok.;)


Vždy som obdivovala ľudové kroje, no akosi ma nikdy nebrali ľudové výšivky na bežne nositeľnom oblečení - tričká, plátené tašky, tepláky!!! a podobne.... až som raz brúzdala Pinterestom a odvtedy si hovorím, že na takej krojovej blúze či šatách to vôbec nevyzerá zle. A tak som si dala výzvu, že nejakú blúzu s výšivkou zoženiem... Musím ale povedať, že nájsť nositeľný kus bolo náročné, a ten jediný, ktorý zatiaľ mám, na mňa vybafol čírou náhodou na ľevanduľovom trhu...a ľudia ja som váááááhala či to kúpiť, či dať za to tých 35 eur a viete čo??? Keby som vedela aká je blúza v skutočnosti krásna a pohodlná, neváhala by som ani sekundu. A áno, nosím ju aj do kancelárie =D. Ale o tom ako sa dá kombinovať takáto "tradičná" krojová blúza s bežným oblečením pripravujem celý článok, tak si chvíľu počkajte - myslím, že bude stáť za to!


Jeden júnový víkend som si spravila spoločne s mojou maminou dámsku jazdu a vybrali sme sa na jednodňový poznávací zájazd do Laxenburgu a tiež do Baden am Wien. Mne sa asi najviac páčil zámok Francezsburg, ktorý je súčasťou zámockého parku Laxenburg a je vybudovaný na umelom ostrove uprostred jazera. Svojím výzorom napodobňuje stredovekú hradnú architektúru. Zámok slúžil ako "pokladnica" Habsburgovcov, inak povedané, kolektovali tu umelecké predmety od prekrásnych vitrážových okien cez obrazy až po krásne vyrezávané drevené stropy. Aj interiér hradu evokuje svojim zariadením, ktoré sa zvážalo z celého Rakúska, stredoveký hrad. Atmosféra je tak úplne odlišná od klasických barokových vzdušných a presvetlených zámočkov a musím povedať, že toto bolo jedno z najkrajších miest aké som videla. Miesto sa oplatí navštíviť aj pre rozľahlý park - cisárovná Sissi tu zvykla jazdiť na koni.... my sa tu dnes môžme previesť na bicykli alebo si vychutnávať romantiku a člnkovať sa na jazere... Park má charakter anglickej záhrady, čo v preklade znamená voľne avšak stále premyslene aranžovanú zeleň a stromy, ktoré majú evokovať dojem, že celý park vlastne vytvorila sama príroda.=D No a keďže moje fotky nie sú nič moc resp. nie sú žiadne, prihadzujem foto z netu.


Táto radosť poteší všetkých milovníkov a milovníčky mačičiek a kávy... pokiaľ to už náhodou neobjavili sami.=D Konkrétne mám na mysli "mačaciu kaviareň" Mačkafé, ktorá sa nachádza na Zámockej ulici v Bratislave. Zariadením nie je tak "čačaná" ako iné kaviarne - predsa len ide skôr o funkčnosť a udržiavateľnosť nábytku... ale je tu veľmi príjemná atmosféra a majú vynikajúcu kávu - aspoň to dvojité presso, ktoré som mala bolo podľa môjho gusta - kávovo horké, no nie kyslé. Nakoľko sa kaviareň snaží vytvoriť pre mačičky pokojné prostredie, nebude vás pri pití kávy rušiť napr. hlasná hudba a o zábavu či naopak uvoľnenie od stresu, sa postarajú mačičky - niektoré pri vás budú pokojne spať, iné sa vám budú kutrať v kabelke, lebo zrovna na obed ste mali tuniaka .... jednoducho - ak hľadáte pokojnú atmosféru, kde sa zbavíte stresu a miesto, kde sa zašijete - odporúčam!


A najväčšia a najaktuálnejšia radosť na záver - mám úspešne po vodičáku! Včera som mala skúšky a zadarilo sa. Bolo tam síce pár vtipných momentov - napr. keď mi do auta nasadli 4 ľudia a pán policajt zavelil: no tak teda poďme.... tak si hovorím, že sakra, ale viesť v aute 5 ľudí, z toho jedného dvojmetrového inštruktora je niečo úplne iné ako jazdiť sama so sebou a  s malým, asi 80 kilovým inštruktorom.=D Ale teda zvládla som to, už si musím len vybaviť doklady a huráááá na cesty. Musím sa pochváliť, že som mala neskutočne skvelého inštruktora - doteraz si pamätám prvú hodinu, na ktorú som išla roztrasená asi ako v deň štátnic a s myšlienkami typu: panebože, veď  ja niekoho zabijem... ja zabijem nás! V tom aute! Panebože, ja to niekam napálim! Ja sa bojíííím, ja umriem!!! .... ale keď som s ním sadla do auta, tak zrazu úplná pohoda, ten najväčší strach opadol, a už bolo všetko opäť krásne, veselé a dúhové.
A tiež musím zdôrazniť, že môj inštruktor na mňa, až na jeden jediný raz, nikdy nekričal, práve naopak, všetko mi dookola trpezlivo opakoval, a čo považujem za najväčšie plus: neovlažoval ma samovtipnými oplzlými historkami a poznámkami na adresu žien a mladých báb, čo niektorí inštruktori robia veľmi radi.=D Až mi je smutno, keď si predstavím, že ma už nečakajú žiadne jazdy.... už len tvrdá realita bratislavských ciest. Totižto musím tiež povedať, že som počas jázd nezažila ani jedno vytrúbenie od iných vodičov, ani žiadnu nepríjemnú a stresujúcu situáciu (na rozdiel od môjho brata napr., ktorý chodil potom na jazdy veľmi vystresovaný práve kvôli takýmto nepríjemným zážitkom) .... a preto mám taký pocit, že to "horšie" ešte len príde.=D

No a to by hádam na jeden článok aj stačilo... samozrejme, radostí bolo za tie mesiace až-až - výlet loďkou do Danubiany, víkend na Štrbskom Plese v hoteli Kempinski, krásne kaviarňové posedenia s priateľom, nekonečné skladanie "puclí", Pollyina svadba atď atď ..... mohla by som písať a menovať do nekonečna... ale takto to hádam asi aj stačí. A kto by mal predsa len záujem vidieť viac, tak nech mrkne na môj Instagram.=)
Na oplátku sa v komentároch môžte pochváliť zasa vy - čo skvelé ste tento mesiac ulovili (a nemusíte sa obmedzovať len na oblečenie =D), kde ste boli, čo ste videli/jedli/čítali???? Pokojne sa nechám inšpirovať.=)
BB


4 komentáre:

  1. S BB sa síce osobne /zatiaľ/ nepoznáme, ale čo to o sebe vieme skrz Polly. Stále som vravela, že keď najbližšie zavítam do BA, tak musíme my tri vybehnúť na kávičku a spoznať sa. A dievčatá už aj viem kam.. Vezmite ma prosím do Mačkafé...:)
    A inak BB čo sa týka vodičáku gratulujem. Ja som mala tiež podobné psychostavy z toho, že ma idú zrámovať keď oproti mne letelo auto :D. Ale to chce tréning a strach ustúpi.
    Super, že si mala dobrého inštruktora. Ja som naopak zažila nemilého pána, čo mi dal pocítiť:"Jasné, ženská za volantom". Tešila som sa na vodičák, ale z jázd som potom mala stresy hlavne kvôli nemu. Bola som mladá a bála som sa niečo povedať. Dnes by som konala inak a inštruktora si zmenila. Ale o to viac ma teší, že pánko nemal pravdu a zo mňa je dnes slušná šoférka :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Inak v Bratislave je ešte jedna mačacia kaviareň - Mačinézy. Tá má podľa mňa trošku pestrejšiu ponuku, ale zasa tie mačičky sú v extra miestnosti a tá miestnosť je taká dosť malá a tmavá ...osobne sa mi teda viacej páčila táto prvá kaviareň - Mačkafé.
      Ďakujem.=D Ja som sa ani tak nebála tých áut naokolo ako samej seba za volantom.=D Ale ako som písala, naozaj som mala skvelého inštruktora ...a dokonca... priznám sa, že keď som vyletela do protismeru, tak to zobral športovo aj ten chlapík v oproti idúcom aute, aj inštruktor. =D Našťastie to bolo v takej esovitej zákrute - ani jeden z nás nešiel rýchlo.=D
      Čo sa týka výmeny - pamätám si, že kdesi na začiatku sme sa práve o tomto s inštruktorom bavili, že vždy je tu tá možnosť, že si nesadneš s inštruktorom, a že môžeš požiadať o výmenu. Lebo on zrovna jednu takú žiačku mal, ale z toho čo mi rozprával, tak to vyzeralo, že bola trošku hysterická a nezvládala svoj vlastný strach - a s tým ti nepomôže nikto na svete... resp. len do určitej miery.
      Dúfam, že aj zo mňa raz "vyrastie" slušná šoférka.=D Akurát včera som si podala žiadosť na vydanie vodičského preukazu, tak som zvedavá. Ale mám v pláne ísť na to postupne - najprv víkendy, keď sú cesty prázdne a postupne nech sa to nabaluje.

      Odstrániť
  2. jeeeej...aj ja chcem uz konecne ist do Mačkafé :D...asi tam v nedelu dotiahnem sesternicu.
    obdivujem ta, ze pokracujes s Medenym Jazdcom...Mne stacila ta zombie-vec a uz mienim mat iba oddychove citanie..hoci teraz mam uz prilis oddychove (slov.autorka, co si budeme hovorit ... marne by som hladala prekvapivy dej...alebo akykolvek dej)... no a k vodicaku silno gratulujem a podla skusenosti kamosiek mam pocit, ze si asi jedina, ktora nesoferovala s uchylakom xD

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vyskúšaj - ja mám hore ulicou na prenájom jeden byt, tak vlastne aj preto sme tam s Maťom zablúdili - mali sme to po ceste. Lebo predtým sme o tom len hovorili, že musíme tam zbehnúť a vyskúšať a nie a nie sa tam dostať... až teda sa nám to nakoniec podarilo, keďže sme boli kúsok odtiaľ.=D
      Akože mne ta atmosféra prišla naozaj veľmi príjemná - a hlavne tým, že pri tých mačkách nikto nerobí prudké pohyby, nerozpráva nahlas, hudba je len taký šum v pozadí - celé je to tam veľmi upokojujúce... som si sadla na sedačku a jedným výdychom zo mňa opadol stres. =D Tak vyskúšaj a daj mi vedieť. Len neviem teda ako sú na tom s koláčmia nejakým jedlo - zdá sa mi práveže, že v tomto prípade tam nebol nejaký výber... ale veď uvidíš sama. =)
      No... ja predpokladám, že už nič hrozné sa tam neudeje... očakávam, že autorka len dovysvetluje niektoré veci a na konci bude šťastné stretnutie celej rodiny.=D
      Veď presne toto... na cvičisko nás napr. viezol iný inštruktor a celú cestu nás ovlažoval svojimi životnými historkami o tom ako ešte mladý balil baby. Akože zasmeješ sa na nich, ale sú neskutočne úchylné... a vtedy mi to doplo - ten "môj" mi za celý mesiac a pol nepovedal jednu takúto debilnú historku!=D V tomto som mala ozaj šťastie - keď si budeš náhodou robiť vodičák, dám ti naňho odporúčanie.=)

      Odstrániť