štvrtok 5. mája 2016

Hrad Kreuzenstein - ako vystrihnutý z rozprávky

Hrad Kreuzenstein je skutočným osviežením pre tých, ktorých už omrzeli všetky tie pekne sa tváriace, čačané barokové letohrádky, zámočky a kaštiele, ktorých je v blízkom okolí Bratislavy pomerne dosť a majú chuť skôr na niečo masívne, rozprávkové, no nie prvoplánovo romantické. Aspoň takto nejak na mňa hrad Kreuzenstein pôsobí - je rozprávkový, masívny, impozantný, krásny .... no nie priveľmi naškrobený. Na prvý pohľad sa tvári stredoveko, no mnohé detaily sú gotické. O stredovekú atmosféru sa postará, okrem hradu, priľahlá taverna Burgtaverne Kreuzenstein, ktorá vám navyše sprostredkuje dokonalý stredoveký obed...

A presne v tejto taverne sme našu cestu hradným areálom aj začali. Predsa len po cca 100 km dlhej ceste, tak ďaleko sa nachádza hrad od Bratislavy, vám jednoducho vyhladne. A tak naše prvé kroky viedli do taverny. Taverna je zariadená v stredovekom štýle. Inými slovami sedíte na drevených laviciach, za dreveným stolom, obsluhujú vás čašníci v dobových kostýmoch, v pozadí vám hrá stredoveká hudba a pitie vám donesú v hlinených nádobách... v jedálnom lístku ignorujete hamburger s hranolkami a miesto toho si objednávate stredovekú klasiku, ktorou môže byť napr. ragú s kardamónom a škoricou. A takto si tam sedíte za stolom a máte pocit, že ste sa ocitli v hre Might and Magic a len čakáte kedy do krčmy vtrhne nejaký rytier v brnení, goblin alebo nejaká iná príšera. Inak náš čašník nemal ďaleko od počítačovej postavičky - mal hustú, dlhú bradu, bol nižšieho vzrastu - pokojne by mohol hrať trpaslíka v Pánovi Prsteňov. Ale vráťme sa k jedlu, pretože jedlo bolo jednoducho famóóózne. Knedľa, ktorú som mala ja, by sa dala jesť len tak... a mäsko so škoricou a kardamónom, ktoré mal priateľ - báseň. Nevšedná kombinácia, ale veľmi chutná. 
Tento zážitok bol však adekvátne vyvážený cenou - za 2 hlavné chody, 1 malú a 1 veľkú limonádu, 1 presso a 1 melange sme zaplatili 45 eur... nuž ale veď sme v Rakúsku.=D



S plnými bruškami sme sa potom rozhodli, že je najlepší a najvyšší čas ísť na obhliadku, veď nech ten obed "vychodíme". Obhliadka sa konala o celej hodine. Keďže hrad a jeho nádvorie je prístupné len počas obhliadky, ľudia sa zhromažďujú pred hradom, pri padacom moste. Tam si vás vyzdvihne sprievodca, kúpite si lístok (1 dospelý 10 eur) a idete sa pozerať. 


Pre mňa s priateľom... a celkove pre všetkých nerozumejúcich nemčine, bolo veľkým mínusom to, že obhliadka sa robila len v nemčine. Výkladu sme teda vôbec nerozumeli... Radosť nám to ale až tak nepokazilo, napokon jednotlivé exponáty boli naozaj krásne. Videli sme napr. hradnú kuchyňu, zbrojnicu, lovecký salónik, izbu, loggiu, ktorú si jeden z majiteľov nechal doniesť z Talianska.... totižto hrad má stredoveké základy, no v 19. storočí prešiel úpravami. Do hradu boli včlenené mnohé architektonické články a diela, ktoré si majiteľ pozháňal z celej Európy. Dokonca! Tam môžte vidieť aj gotickú arkádu z košického Dómu sv. Alžbety. V škole nám síce pani profesorka hovorila ako sa k nej majiteľ dostal, ale nepamätám si... takže trepnem len môj predpoklad, že túto časť odkúpil majiteľ, keď prechádzal Dóm prestavbou a táto časť bola ... jednoducho... "k mání".=)


Ako som hovorila, jednotlivé exponáty na hrade boli krásne, no ostali sme trošku rozčarovaní, keď obhliadka, ktorá síce trvala 45 minút, náhle, po pár miestnostiach skončila.... a vy len ostanete pozerať na ten rozľahlý hrad a pýtate sa, prečo nevidíte viac. Keďže som výkladu nerozumela, odhadujem, že jedným z dôvodov je ten, že časť hradu v r. 1915 vyhorela a časť zbierky sa po II. svetovej vojne rozkradla.... a tak ukazujú, čo ostalo.


Po obhliadke sme si spravili ešte pár fotiek a odpochodovali sme na neďaleké parkovisko a išli sme domov. Čo sa týka nejakých odporúčaní. Ja odporúčam, hlavne keď je takto jarne ešte, dobre sa obliecť. V hrade je zima - zimšie ako je vonku (teplota cca ako v jaskyni =D) a ja som mala po chvíle omrznuté prsty na nohách a len s hrôzou som pozerala na mladú Rakúšanku v tenkých šatočkách a nohách v silonkách. 
Rada číslo dva - keďže hrad je prístupný len počas obhliadky, odporúčam auto odparkovať niekde v blízkej dedine a radšej sa prejsť až ku hradu. Ku hradu vedie veľmi dobrá cesta lesom s miernym stúpaním, vhodná aj pre cyklistov, ktorá ponúka naozaj malebné pohľady na hrad. My sme nemali úplne ideálne počasie - fúkal silný vietor, takže sme auto nechali na parkovisku, ktoré je od hradu vzdialené len pár desiatok metrov. 
Rada číslo tri - ak sa chcete v nedeľu v taverne najesť, príďte ešte pred dvanástou. Keď sme prišli, v reštaurácii boli len dve rodiny s deťmi a všetky stoly rezervované na 12:00. Nás usadili k stolu, ktorý bol našťastie rezervovaný až na 14:00.... takže sme sa pokojne najedli a keď sme odchádzali, každý stôl bol už kompletne obsadený. 


Viac rád ma už nenapadá, takže na záver dodám, že ak máte chuť na jednodňový výlet a neviete kam, skúste ísť na Kreuzenstein. Cesta z Bratislavy zaberie okolo hodiny a pol maximálne a ako som písala v úvode - je to veľmi príjemné osvieženie... aspoň mne, ktorá zbožňuje všetky tie čačané zámočky a 19. storočie, trošku stredoveku neuškodilo... priam naopak - veľmi sa mi zapáčil a aj teraz mi pri písaní článku hrá hodinová "výberovka" stredovekej hudby. =DDDD
BB

2 komentáre:

  1. podobnú skúsenost som mala v Nitriasnkej taverne na stredovekom vecery... este sme si aj losovali, ci budeme slachtici, ci zlodeji, alebo skratka poddani :D. Je to naozaj nezabudnutelny zazitok!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Fiiiha, tak to aby sme sa zastavili aj v Nitrianskej taverne ...a ešte ak tam majú kormu, tak budem úplne najspokojnejšia =D

      Odstrániť