nedeľa, 28. februára 2016

Ann Radcliffe: Záhady Udolfa

O tom ako som úplne náhodou prišla k tejto knihe si môžte prečítať hneď v úvode januárových radostí. Po tú svoju ale nemusíte jazdiť až do Čiech, pozerala som a bez problémov ju kúpite aj u nás v kníhkupectvách. Hneď v úvode tiež prezradím, že mne sa kniha, resp. knihy, keďže celé dielo je rozdelené do dvoch, takmer 500 stranových kníh, neuveriteľne páčila. Je fakt, že začiatok knihy je veľmi rozvláčny (prvých 200 strán), ale potom, keď sa udalosti rozbehnú, je to jedna záhada za druhou, ktoré sa nabaľujú a nabaľujú a samozrejme len veľmi postupne odhaľujú, takže čitateľ je neustále v napätí a očakávaní, kam sa celý dej posunie. Ale aby som vás nemiatla a nerozprávala o knihe, o ktorej nemusíte vedieť nič, vrátim sa tam, kde som mala asi začať - k nejakému úvodu o knihe.=)
Kniha Záhady Udolfa je gotický román, ktorý vyšiel v r. 1794. Gotický román sa objavuje od polovice 18. storočia a je typický najmä pre anglickú literatúru. V dobe, kedy sa písali prvé gotické romány, bol jednou z aktuálnych vĺn preromantizmus, ktorý v ďalšom storočí vyvrcholil do romantizmu. Jeho súčasťou bol aj záujem a obdiv ku gotike. S gotikou sú spojené rôzne rytierske legendy či stredoveké povesti. V knihe tak nájdeme ako udatného rytiera a spanilú dámu, tak aj gotický hrad, z ktorého romantická predstava spravila gotickú ruinu. Nesmieme totižto zabúdať, že predstava o gotike či stredoveku je v 18. storočí ovplyvnená vtedajšou preromantickou vlnou. Inými slovami, čo bolo treba dofarbiť, prikrášliť či zmeniť, tak sa to zmenilo, len aby dej dosiahol potrebnú atmosféru. A tak napr. v talianských Apeninách nájdeme gotický hrad, ktorý autorka popisuje, ako keby ho vystrihla z Francúzska. Čo na tom nesedí, je fakt, že gotika má počiatok práve vo Francúzsku, no Taliansko tento štýl (možno s pár výnimkami) nikdy podstatne neprebralo... Tak či onak, v románe je to aj tak jedno, nie? Inak gotický román nesie názov práve podľa toho, že autori mali záľubu v gotických kulisách - hrady, kláštory atď. Pre gotický román je však hádam najdôležitejšie vyvolanie strašidelnej a záhadnej atmosféry - a tak je celý dej popretkávaný tajomnom, nadprirodzenými javmi, duchmi a podobne. 
Haddon Hall, Derbyshire - inšpirácia pre hrad Udolfo 
Zdroj:
http://www.regencyhistory.net/2015/05/jane-austens-northanger-abbey-and.html
Znie to zaujímavo, však? Už len opis gotického románu sľubuje veľa! Poďme sa však pozrieť na samotný dej. Dej sa spočiatku odohráva vo Francúzsku, niekedy v 16 storočí. Hlavná hrdinka, Emília, je mladučká, ak si dobre pamätám 17-ročná dievčina, a je to ten typ krásnej, múdrej a cnostnej hrdinky, navyše je milá a priateľská. Tu žije so svojimi rodičmi veľmi pokojným životom. Má rada prírodu, poéziu, hudbu... Počas tohto obdobia spoznáva aj mladého rytiera Valancourta, do ktorého sa zamiluje. Jej rodičia však postupne umrú (to je tých prvých rozvláčnych 200 strán) a za jej poručníka je zvolená sestra jej otca, madam Cheronová. Neplnoletá Emília musí opustiť svoj domov a presťahovať sa k tete, ktorá je veľmi egocentrická, narcistická, žije bohatým spoločenským životom, a ktorá sa chce Emílie samozrejme zbaviť tým, že ju výhodne vydá. Spomínaný Valancourt, ktorý sa o Emíliu uchádza však nespĺňa jej požiadavky na bohatého nápadníka a ich svadbu zatrhne. Medzitým, pre vidinu obohatenia svojho majetku, sa vydá samotná madam Cheronová. Tá si vezme talianského šľachtica Montoniho, ktorý hneď na to zbalí svoju manželku a jej neter a odcestuje s nimi do Benátok, kde má palác. Jeho majetok však nie je taký, akým sa chválil, rovnako ako v prípade madam Cheronovej - jednoducho obaja svoje majetky zveličili a prikrášlili. Montoni preto musí vymyslieť iný spôsob ako sa obohatiť a keďže sa v Benátkach zaplietol do pár problémov, napokon všetci odcestujú na jeho hrad Udolfo, ktorý leží v Apeninách. Samozrejme Emília úplne nedobrovoľne. No a tu sa dostávame k titulu knihy - záhady Udolfa. Nie len, že tých záhad bude neúrekom, ale aj Emília bude mnoho ráz bojovať o svoj a tetin život. Ako to celé dopadne - či sa Emílii podarí z hradu utiecť a či sa napokon stretne so svojím rytierom Valancourtom, ktorý si medzitým užíva spoločenský život v Paríži, vám ale neprezradím, to si už budete musieť prečítať.=)
Ilustrácia z francúzskeho vydania Záhady Udolfa
Zdroj:wikipedia.de
A teraz sa môžem vrátiť späť k chváleniu. Určite pochválim hlavnú hrdinku. Konečne ženská postava, ktorá mi neliezla na nervy. Áno, upadala každú chvíľu do mdlôb a niekedy bola extrémne prestrašená a miestami zbytočne citlivá... ale proste nebolo to tak rozčuľujúce ako hrdinky zo súčasných kníh. Možno je táto hrdinka skvelá aj preto, že autorka vybrala hrdinke charakter, ktorého sa celú dobu držala. Jej myšlienkam odpovedalo chovanie a rozhodnutia. Nebolo to tak, že z nej robila moralistu a pritom sa hrdinka chovala ako panovačná a egoistická krava  ....pardon za výraz, ale kto čítal trilógiu Mechanického anjela s hlavnou hrdinkou Tessou Gray, bude vedieť čo mám na mysli.
Ďalej sa mi páči, že autorka vplyv romantizmu pretavila do opisu prostredia, krajiny a do atmosféry či nálady deja, a nie do samotných postáv, ako je tomu v neskoršom romantizme (vid napr. postavy v knihách Dáma s kaméliami alebo Utrpenie mladého Werthera). Na wikipédii som dokonca čítala, že autorka sa pri opisoch krajiny nechala inšpirovať maľbami Clauda Lorraina, čo podľa môjho názoru aj celkom sedí. Opis krajiny sa veľmi s realitou nezlučuje - na to upozorňuje aj poznámka prekladateľa v úvode knihy, ale autorka sa v nich naozaj vyžíva a hoci sú miestami dlhé, sú krásne a pekne dotvárajú knihu.

Mimochodom, román záhady Udolfa poslúžil ako inšpirácia mnohým ďalším spisovateľom. Vo svojom románe ho použila aj Jane Austenová - konkrétne v diele Northangerské opáctvo. Hlavná hrdinka knihy si vypĺňa čas čítaním gotických románov, a keď sa dostane z nudného vidieka do opáctva, jej predstavivosť začne pracovať na plné obrátky a vymýšľa si aj to, čo netreba. Niekde toto dielo opisujú ako paródiu na Záhady Udolfa, no Jane Austenová vo svojom diele opisuje gotický román ako odstrašujúci príklad ľahkovážneho čítania, ktorému dievčatá ľahko uveria, a ktoré ich myseľ zahatí zbytočnými a nevhodnými podnetmi a výmyslami. 
Zdroj: http://s230.photobucket.com/user/blogsvisuals/media/GothicClassics_p108_1-1.png.html
Aby som to teda zhrnula: ak máte chuť na historický román, romantiku plnú napätia a neočakávaných zvratov, s krásnymi a bohatými opismi a poriadnou dávkou naivnosti 18. storočia, odporúčam. Kniha je naozaj skvelá oddychovka a mňa veľmi milo prekvapila. Musím povedať, že to bolo krásne investovaných 620 českých korún!

Ešte by ma na záver zaujímalo či ste čítali nejaký iný gotický román... u mňa je toto môj úplne prvý.=)
BB

2 komentáre:

  1. Urcite by som si v buducnosti precitala? Hm a nie je aj jane eyre goticky roman? Ci ma iba goticke prvky??

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Akože Jana Eyrová je miestami strašidelná ale nepovedala by som, že je to gotický román... asi naozaj len zopár prvkov tam je. A keď budeš mať záujem, veľmi rada požičiam, stačí povedať - začiatok je trochu rozvláčny a veľmi ma nebavil, ale neskôr - nevedela som sa odtrhnúť. =)

      Odstrániť