nedeľa, 31. januára 2016

Januárové radosti

Prvou radosťou roka 2016, okrem toho že som nový rok strávila v Prahe, bola kniha od Ann Radcliff. To sme tak išli večer metrom a kedže počas jazdy eskalátorom človek nemá veľmi čo na práci, tak som sa rozhliadala okolo a tu zrazu plagát s vyobrazenou knihou a nápisom Záhady Udolfa (gotický román). Ak ste niekedy čítali napr. Jane Austen, tak vám hneď blikne. Mne bliklo v tom momente ako sme prechádzali okolo a okamžite som schmatla priateľa za golier a celá nadšená som ním začala triasť, pričom mu hovorím: zlato, zajtra-musíme-nájsť-kníhkupectvo! JA-BEZ-TEJ-KNIHY-NEODÍDEM. Z Prahy som nakoniec odišla bez knihy, ale cestou do Bratislavy sme sa zastavili v Olympii (obchodný dom pri Brne) a odtiaľ som už odchádzal aj s knihami.

Už ste počuli niekedy výraz "boutonniere"? Ja popravde prvý raz len prednedávnom, počas čítania knihy Claire McCardell... nuž, koniec koncov, je to doplnok, ktorý sa dnes nosí naozaj príležitostne, takže nemusíte vešať hlavu pod ťažobou hanby, že ste o niečom takom v žiiiivote nepočuli.=D. Nejde o nič viacej ako o kvietok zastrčený do gombíkového otvoru na klope pánskeho saka. A keďže mňa elegantné pánske odievanie vskutku nadchýňa a zaujíma, chcela som si k tomu zistiť aj niečo viacej a tak som našla tento skvelý článok. Koho "boutonniere" zaujíma, odporúčam prečítať, veľmi poučné. Link -TU-. =) Inak odporúčam aj ďalšie články z tejto stránky.... =D Ako názorný príklad sem dávam fotografiu môjho idola Clarka Gabla.
Moja kozmetika už má svoje miesto.... teda, začína mať. =D Už dlho si chcem zorganizovať svoj "kozmetický stolík". Ja aj ten stolík mám, dokonca dokonalý, volám ho že "džeinostenovský", aj tú dekoratívnu kozmetiku mám... len spolu to akosi neladí a absolútne nespolupracuje. Problém je v tom, že stolík je v rohu. A v rohu je zasa tma...  nedá sa tam maľovať, no ani stolík nie je možné presunúť na iné miesto, bližšie k prirodzenému svetlu... takže hoci by kozmetika vyzerala na stolčeku čarokrásne, nemám trpezlivosť ju prenášať k jedinému miestu, kde mám dostatok svetla na maľovanie - k oknu a zasa späť, aby som mala aspoň na pohľad svoj dokonalý "vanity table". A tak všetko hromadím na parapete a z toho je potom jeden veľký bordel. Tak som sa jeden pondelok vybrala do Ikei svokre po soľničky a popri tom som si  kúpila za 10ku túto malú tácočku a tento malý dekoračný kochlík-alebo-čo-všetko-to-chce-byť a viete čo? Stále som nespokojná so svojím "kozmetickým stolíkom" ale aspoň na tom "stolíku" alias parapete to už nevyzerá ako po nálete spojencov na Berlín. Jednoduché, lacné a pekné. Mojou ďalšou výzvou bude uskladnenie rúžov. A nie, obyčajnú krabičku nepovažujem za riešenie. Zatiaľ.....;)

Videla som Prague Burlesque. Na ich predstavenie sa chystám už dlho-predlho, dokonca som si ich chcela ísť pozrieť do Prahy... a od tejto myšlienky neupúšťam. Predstavenie sa totižto konalo v KC Dunaj v Bratislave a musím povedať, že toto pidi-pódium je naozaj nevyhovujúce. K tomu si pripočítajte zlé osvetlenie a ozvučenie... v Prahe na to majú určite lepšie priestory... hlavne priestory s atmosférou. Ale teda samotné predstavenie! Keď nepočítame hodinu meškania, bolo úžasné - vtipné a krásne. Ulahodili my najmä kostýmy, ktoré boli z veľkej časti dielom Riwii Nerony . Podarilo sa nám sedieť hneď v prvom rade, takže som mala dokonalý výhľad a teda aj možnosť poobdivovať všetky tie korzety. Inak najviac sa mi páčili vystúpenia Miss Cool Cat a Angeliny Angelic.... Doteraz som najviac (cez FB a Riwu) vnímala Lady Mousellycu, no priznám sa, že jej vystúpenia boli krásne... ale trošku bez duše, chýbala mi tam istá živosť. Lady Mousellyca je skôr ako bábika, ktorú si postavíte do vitríny, a ktorú obdivujete, než bábika, s ktorou sa hráte a robí vám radosť.
No a keďže foťák som nechala doma a mobil v aute, nemám žiadnu fotodokumentáciu, takže podrobnejší článok prinesiem po najbližšom vystúpení. V Bratislave by malo byť v apríli a teda vrelo odporúčam. =)
Tento mesiac som bola prvý raz nakupovať v Primark. Čítala som o ňom, počúvala som o ňom... a konečne som sa doňho aj vybrala, no moje pocity sú také nemastné-neslané. Nesklamal, no ani neohúril. Neviem či to mám pripísať svojmu znudenému priateľovi, ktorý sa so zvesenými ramenami ťahal za mnou a po hodine mi strčil do rúk plnú tašku oblečenia na skúšanie v štýle "Na! Mňa už bolia ramená!". Na to som mu ako totálna pipenka len odfrkla a jeho slabosť som okomentovala v štýle, že to si potom ešte so sebou neťahal plne naloženú kabelku... CELÝ-DEŇ! ..... alebo to možno bolo tým, že mám doma plne vybavenú skriňu, a tak som pokukovala skôr po zaujímavých a originálnych kúskoch a vyslovene som sa vyhýbala nakupovaniu zbytočností. Preto som tam nechala aj jedny krááásne a hrozitánsky vysoké sandáliky, že veď načo.... chjoooo, ale boli fakt krásne. Kúpila som si len jedny "tichošlapky" ako ich volá môj otec, teda akési biele balerínky a cvičky v jednom, bordovú skladanú sukňu, krátku, lebo priateľ povedal, že mám pekné nohy a že ich treba viacej ukazovať, biely svetrík na zapínanie, jeden pom-pom prívesok na kabelku, lebo mám rada zavadzajúce zbytočnosti hompáľajúce sa na kabelke a sadu 150-tich gumičiek za euro a 50 centov, nech mám nasledujúci rok, čo strácať. A záver? Ak máte prázdnu skriňu a potrebujete ju naplniť za lacný peniaz, choďte nakupovať. Ak sa extrémne nudíte, máte pár eur navyše a máte deň voľna, choďte sa pozrieť. Ak máte plnú skriňu a nehľadáte nič konkrétne, nechoďte. Nič extra a zaujímavé tam nenájdete, nakúpite len plno handier za pár eur, ktoré za chvíľu vyhodíte.

Poslednú januárovú sobotu sme s Polly predávali "naše veci" na januárových Čačkách-mačkách. Po odpočítaní nákladov som zarobila čistých 7 euro a väčšinu vecí som si niesla zasa späť domov, ale musím povedať, že i tak to bola zábava. Postretávala som plno milých ľudí ... a aj pár vôbec nie milých ľudí, ale v zásade sa mi to páčilo. Viacej ale v samostatnom článku, ktorý tu bude čoskoro. =)
Poslednou tohto mesačnou radosťou bola pre mňa gala exhibícia na majstrovstvách Európy v krasokorčuľovaní. Pôvodne som ani neplánovala, ani nemala ísť, ale nakoniec to vyšlo a ja som išla so svojou budúcou svokrou. Lístky totižto dostala od mojej rodiny ako darček k 60-tym narodeninám. A keďže sme jej chceli kúpiť niečo len pre ňu a niečo, čo si užije, kúpili sme jej teda tieto lístky  .... a takú radosť som u dospelého človeka dlho nezažila.=D A musím povedať, že som si to užila aj ja. Na štadióne sme kúpili aj trojicu trošku predražených kvietkov (hoci slečna deklarovala, že je to akcia) a ja som ich hádzala a hádzala.... a popri tom som fotila ako divá. Samozrejme od kompaktu nemožno očakávať zázraky ale pár fotiek predsa len vyšlo. Tu je pár záberov.=)
BB





2 komentáre:

  1. A preco ja ked som citala emmu od austenovej nebliklo mi? Tam tu knihu nespominala??..... pozri, 7e je cely majetok oproti tej mojej minus jednotke:D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja som Emmu nečítala, takže neviem povedať.... ale ak si dobre pamätám, ja som čítala Northhanger Abbey a tam tieto gotické romány čítala. Tá hlavná hrdinka bola veľmi náruživá čitateľka.... alebo to bol Rozum a cit? Skôr sa mi marí to prvé... ale predsa len, čítala som to dobrých 7 rokov dozadu =D
      ale ano, ja sa vlastne nesťažujem. =D 7 eur je fajn. Nabudúce ale určite donesiem aj knihy - tie tvoje sa predali ako teplé rožky...a ja mám kopec kníh, kt. by som sa rada zbavila, nech na ich miesto potom nastúpi niečo lepšie =)

      Odstrániť