sobota, 19. decembra 2015

Čo radí Claire McCardell, časť 1. a.k.a základné pravidlá vášho štýlu

Autorka Claire Mccardell otvára svoju knihu "o móde" dvoma zaujímavými vetami. Tá prvá je o tom, že móda je na to aby sa nosila (reálnymi ženami), nie nato aby bola predvádzaná modelkami s dokonalými mierami. Druhá veta je v zásade o tom, že móda je prakticky nepolapiteľná, hoci niekto je na tom "lepšie", pretože má takzvaný cit pre módu ... iný... ho proste nemá.

Aby som však bola konkrétna Claire doslova píše: some people have it without knowing it - some people know it without having it. V jednom prípade  cit pre módu máte vrodený, v tom druhom ho nemáte, ale aj tak viete čo je dobré.... druhý prípad je vlastne povzbudzujúca správa pre všetky, ktoré si doteraz mysleli, že móde nikdy rozumieť nebudú a nikdy sa nebudú vedieť obliecť. Svoj vkus totižto môžte vycvičiť. Aj vo výtvarnom umení je dobre známe, že svoje "oko" môžte (a musíte) (vy)cvičiť, treba len kriticky hodnotiť, všímať si a ... samozrejme učiť sa. V prvom rade sa však naučte, ako píše McCardell, byť flexibilné. Vyzerá sukňa pod kolená rovnako dobre na každej postave? A čo nízke topánky?! Samozrejme, že to čo na inej vyzerá ohromujúco, na inej môže kompletne zaniknúť a spraviť z nej nenápadnú šedú myš. Neberte trendy, módne magazíny ako nezdolateľné pravidlá. Buďte flexibilná, vyberajte to, čo vám pristane, na čo máte postavu, povahu ... pričom nezabúdajte nielen flexibilná, ale aj kritická - voči sebe! Magazíny sú tu na čerpanie inšpirácie, nie za záväzný model, ktorý je nutný slepo nasledovať. A módne trendy detto. 

Tak takto nejak začína Claire McCardell svoju knihu What Shall I Wear?, ktorá bola po prvý raz publikovaná v r. 1956. Ak sa pýtate prečo by ste sa podľa nejakej Claire mali radiť a ešte k tomu podľa knihy, ktorá je vyše polstoročia stará, tu sú dôvody. CM bola americká módna dizajnérka, ktorá je známa pre funkčné, cenovo dostupné a štýlove oblečenie pre ženy. Označuje sa aj za tvorcu tzv. American Look, pod ktorým si treba predstaviť oblečenie na bežné nosenie (ready-to-wear či konfekcia), pričom odmietla formálnosť francúzskeho obliekania sa. Mimochodom, viete napr. kto do bežnej módy zaviedol dnes dobre známe balerínky? Nuž, tak to bola práve táto žena, Claire McCardell.=D Ale späť ku knihe.

Ďalšiu radu, ktorú dostaneme hneď v úvode je, že sa nemáme škatuľkovať do jednotlivých typov. To ako sa obliekame ovplyvní veľa vecí okolo nás, najmä však to, ako nás budú vnímať ľudia na okolo. Neznamená to však, že nemáte mať svoj vlastný štýl alebo schizofrenicky nakupovať z každého troška. Práve naopak, majte ho... ale najprv si ho vytvorte. Ja sama ho napr. ešte nemám. Viem, čo sa mi páči, čo naopak nie... ale stále mám pocit, že to nie je úplne ono...nie som to ja. Aj to je jeden z dôvodov, prečo existuje tento blog. Prostredníctvom neho hľadám vzory, inšpirácie, tipy, poznatky a podobne. Aj Jennifer L. Scottová, autorka knihy Lekcie madame Chic, v ktorej sa zaoberá životným štýlom francúzskych žien, radí aby sme sa neškatuľkovali. Ale aby som to vysvetlila. Jednoducho zabudnite na všetky základné štýly ako večná romantička, intelektuálka, umelkyňa, office lady, gotička, pin-up dievča, hippies a podobne. Ja napr. milujem viktoriánsku módu, no tiež aj módu 50-tych a 70-tych rokov. A mojou úlohou je skombinovať to všetko dokopy. Proste sa neškatuľkujte a vytvorte si úplne nový štýl. Taký, ktorý bude váš a bude vás tešiť... buďte flexibilná, hravá a ODVÁŽNA! =D 
(Ak sa však necítite dosť odvážne napr. na nejaký trend-setting, počkajte na svoju príležitosť do doby, kým vaše preferencie začnú byť aktuálne, teda módne a bude ich nosiť viacero ľudí. ;)

CM tiež píše, že móda je hra plná rozmarnosti, frívolnosti a schválnych hlúpostí a nemala by sa brať príliš vážne. Pre mňa bola táto veta odjakživa diskutabilná. Mám byť hravá aj za cenu absolútneho nevkusu a gýču? Viem, (ne)vkus je veľmi subjektívny názor. Avšak ja beriem módu skôr ako druh umeleckého diela... kvalitného umeleckého diela, ktoré môže mať v sebe skrytú dávku humoru, no nemala by to byť jeho primárna vlastnosť. Chcem oblečenie obdivovať, chcem byť unesená z krásneho materiálu, kvalitnej ručnej práce.... pretože oblečenie má pozdvihnúť krásu človeka. Pre mňa je absolútne zlým príkladom Björk a jej labutie šaty. Nie sú ani pekne spracované, nie to ešte vtipné. Takže... toto je tá hra? V každom prípade, nech módu beriete akokoľvek, dbajte aspoň nato, nech vám šaty sedia... a no... nech sa v nich cítite dobre. =D

Na ďalších stránkach rozpísala Claire takú tú základnú esenciu obliekania sa. Nie, nie je to to, že niekto má spomínaný cit pre módu a preto je dobre oblečený. Je to o čase (she has spent time on her clothes, s.21), o energii, ktorú ste ochotná móde venovať a najmä o svojej predstavivosti. Dôležité je tiež vložiť do svojho šatníka najviac zo svojho "ja" ako sa len dá. V praxi to znamená toľko - ak chcete chodiť dobre oblečená a záleží vám na tom, aký dojem robíte - venujte tomu čas a energiu. V ničom sa nevycibríte ak tomu nevenujete energiu, to je skrátka fakt. Teraz si predstavte, že potrebujete kúpiť sveter. Ak to chcete rýchlo odbyť, zoberiete prvý, ktorý vám príde pod ruku. Ak to chcete spraviť kvalitne, spravíte si prieskum, zistíte možnosti - pozriete si internet, časopisy, prejdete si  obchody. Zrazu zistíte, že majú neuveriteľný výber - zapínacie, s rolákom, hrubé, tenké, vzorované, pletené, s aplikáciami,,,,, pri ďalšom postupe potom bude záležať už len na vašich preferenciách a na ostatných pojmoch, ktoré sme si spomínali: kritickosti, flexibilite, odvahe a najmä predstavivosti.

Osobne si myslím, že predstavivosť je to, na čom väčšina žien v móde/v osobnom štýle/v obliekaní sa zlyháva. Mala som jednu kamarátku. Rada sa pekne obliekala, ale ísť s ňou na nákupy bolo veľké utrpenie. Veľmi rada totiž používala vety v štýle: a k čomu by som to nosila? a kam by som si to obliekla? A ja tieto vety vyslovene nenávidím!!!! Ako správna kamarátka som jej však vysypala dostatok možností, aby neváhala a danú vec si kúpila, ak sa jej samozrejme páči a chce ju. Avšak len málokedy sa nechala presvedčiť a ďalšie dva týždne potom lamentovala aká je tá vec krásna, ale dobre, že si ju nekúpila, lebo veď kde by ju nosila???? Tá istá kamarátka vedela byť tiež zúfalo negatívna a hneď veci zaškatuľkovala ako škaredé a to sa mi nehodí, budem v tom vyzerať strašne, hoci sa mi to aj páči. Ja som v tomto pozitivista, pokiaľ si danú vec nevyskúšam, neodpíšem ju. V tomto jedinom sa presvedčiť nechala, vec si vyskúšala a viete čo? V 90 percentách ujúúúkala aká je tá vec na nej pekná aj keď bola na vešiaku škaredá.... pointa? Zúfalo jej chýbala predstavivosť. Predstava kombinovania toho čo si ide kúpiť s tým, čo má už doma, to ako na nej veci môžu vyzerať ...takže rada na záver? Zapojte svoju predstavivosť do nakupovania... každá nejakú má... a ak ste ju náhodou stratili, trénujte si ju. =)

Pokračovanie nabudúce.=)
BB

2 komentáre:

  1. Pravda...bez predstavivosti to nejde :-)..dlho som si zufala, ze mam satnik plny nenositelnych kuskov...ale v poslednom case zistujem, ze vsetko sa da.kombinovat, staci odvaha a kusisko vlozenej energie...cize chut nieco riesit...aj vystredny kusok sa da nosit v spojeni s jednym utlmujucim...vid moja.smaragdova sukna a cierny rolak B-) to cisto viktorianske co som mala vcera nekomentujem :-) :-) :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Úplne súhlasím. Samozrejme ľahšie sa rozhoduje čo na seba, keď máš jednoduchý šatník v základných farbách s pár akcentami....a je to určite aj lacnejšie.... ale zasa si myslím, že človek tak prichádza o zábavu.=D Hoci raz som čítala jednu "štúdiu", že úspešní ľudia sú práve tí, ktorí sa obliekajú úplne jednoducho. lebo že vraj, čím menej sa rozhoduješ o banálnych veciach, tým viacej sa môžeš venovať tým podstatnejším, pretože každé aj banálne rozhodnutie vyčerpáva ľudskú myseľ. A ako príklad uviedli o.i. Steva Jobsa, kt. nosil väčšinou rifle, čierny rolák a tenisky. =DDDD......
    a tvoj viktoriánsky outfit hovoril sám za seba. netreba ho komentovať. bol dokonalý.=D

    OdpovedaťOdstrániť