štvrtok, 12. novembra 2015

Na prechádzke v Trnave

Víkend je v poslednej dobe jediný čas z celého týždňa, kedy mám chuť sa aspoň trošku lepšie obliecť a namaľovať. Ráno cez pracovný týždeň, keď vstávam do práce sa mi vyslovene nechce, no našťastie "straším" len veľmi úzky okruh kolegýň. Radšej si pospím o 20 minút dlhšie, ako sa 20 minút trápiť s linkou na oku, ktorú i tak nikto neocení ... ani ja nie. Večer zasa, keď idem do mesta napr. na angličtinu, je už tma ako v rohu a tak sa dá prejsť mestom  inkognito.=D Na angličtine a v autobuse by som však už "strašila" pomerne široký okruh ľudí, tak sa aspoň donútim na seba hodiť BB krém a farbu na líčka, nech vyzerám trošku živšie.  

Práve jedným z mojich "upravenejších" víkendov resp. dní, bola druhá novembrová nedeľa. Mala som nielen čas a energiu dať si na seba niečo pekné a namaľovať sa, ale hlavne bola nedeľa a v nedeľu by sme mali chodiť pekne oblečení, najmä ak sa vyberieme na prechádzku mestom alebo na návštevu. Hmmm hoci teraz, keď premýšľam, pekne oblečení chodíme prakticky celý týždeň. Aby som bola presnejšia, mám na mysli niečo slušné a pekné, niečo čo si na bežný deň nedáme, lebo je to... dajme tomu, až príliš slušné. Prečo ale nevyvetrať obľúbené šaty určené "na špeciálne príležitosti", ktoré už dobré mesiace visia v skrini a čakajú na svoju príležitosť? Asi sa pýtate no a kam v tom ísť? No napr. do obyčajnej kaviarne alebo na prechádzku historickým centrom mesta. Prečo nespraviť z banalít niečo príjemné a výnimočnejšie?

My sme sa takto s priateľom vybrali do Trnavy do Synagóga Café. Básnim o nej už dlho a vonku bolo tak krásne a teplé jesenné počasie, že všetko ostatné išlo na bok, aj keď to znamenalo, že sa k tomu nedostanem najbližší týždeň. Milujem prechádzky centrami miest - nech už je to ktorékoľvek mesto. Jednoducho spomaliť krok, ktorým šliapeme po uliciach cez týždeň, zamyslení, zamračení, nevnímajúc nič na okolo. Pointou tejto prechádzky je vychutnávať. Drobné detaily, zmeny, ktoré sa v meste dejú a ktoré nemáte čas vnímať behom uponáhľaného týždňa. A samozrejme rozprávať sa... o tom, o čom ste cez týždeň nestihli... alebo snívať. Často sa mi stane, že keď zdvihnem hlavu k oblakom niečo objavím. Minule som si uvedomila, že budova okolo ktorej chodím dlhé roky je ukončená mansardovou strechou. Nič na tom nie je... ale chvíľku som ostala taká očarená, že som sa musela zastaviť a zasnívať sa, aké krásne by bolo bývať pod tou strechou. A viete čo je na prechádzaní najlepšie? Nemusíte ísť len s priateľom, choďte s kamarátkou/tom, celá partia alebo aj sám. A potom to celé zavŕšte dobrou kávou a zákuskom... alebo niečím, čo si bežne nedoprajete... a vychutnávajte. Mobil nechajte v kabelke (alebo rovno doma=)). A venujte si hoc aj celé predpoludnie alebo popoludnie lebo nedeľa má byť o oddychovaní a peknom oblečení. ;)

Ja som si do krásnych, slnečných 18 stupňov dala teplé šaty, ktoré som kupovala dva roky dozadu v letnom výpredaji v Kotone. Kupovať zimné šaty v lete nie je nezmysel... už len preto, že ich kúpite omnoho lacnejšie.;) Odporúčam.
Do šiat som sa zaľúbila kvôli spodne časti s volánmi a preto, že ako dieťa som niečo veľmi podobné nosila a milovala som to. A k tomu som nosila lakovky... vždy som mala krásne topánočky. Odierali mi síce nohy ale boli pekné a mne to zato stálo. A bohužiaľ ostalo mi to doteraz. Oderú ma každé jedny topánky, ktoré kúpim, ale tak nejak som si už zvykla. =D Ale aby som sa vrátila k šatám. Tie sú tak nejak zimno-nezimné. Ako som spomínala, sú z teplého materiálu, takže teoreticky ideálne na zimu. Lenže práve tá suknička je tak krátka a "odstávajúca", že vás môže len dobre prefúknuť a koledujete si o zápal močových ciest. A tak šaty nosím len v teplú jeseň... inými slovami asi tri razy do roka. =D
K šatám som potom zvolila bielu košeľu, ktorej gombíky na golieri mi priateľ neustále rozopínal, lebo podľa neho so zapnutými gombíkmi vyzerám ako mníška. A ja som ich zapínala naspäť. Nechcela som vyzerať ako mníška ale tak sa mi to páčilo viacej. 
K slovu sa dostal aj môj posledný vintage kúsok spomedzi kabeliek - hnedá kožená kabelka. Má aj ramienko, no ja som ho radšej zastrčila do vnútra kabelky - len takto do ruky sa mi páči viacej. Na prehodenie cez ramená som si zobrala šálu. Kupovala ju mama, takže neviem odkiaľ je, ale je veľmi príjemná na dotyk a veľká a ja ju jednoducho milujem. Nakoniec som ju využila až keď sme odchádzali z kaviarne. Prehodila som si ju cez ramená a odpochodovala do auta.

Takže... čo robíte najbližšiu nedeľu? Nepôjdete sa prejsť? =)
BB






2 komentáre:

  1. tie satocky som obdivovala uz na Insta..prisli mi take rozkosne doramove :DDD
    ..a Synagoga Caffee.. boze, v Trnave mam brata a v zivote som tam nebola. Hanbim sa!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vidiš? Ani ma nenapadlo... ale keď hovoríš, tak áno.
      Nuž, o dôvôd viac zobrať Peťa, malého a ísť na návštevu. =) neviem či náhodou tento víkend nemá byť posledný teplý....

      Odstrániť