utorok 29. septembra 2015

Septembrové radosti

Zatiaľ čo predošlý mesiac - august - bol chudobný na akékoľvek pôžitky, september bol naopak, naozaj bohatý a plodný mesiac. Napokon ísť k zubárovi 7-krát behom troch týždňov (ku dvom rôznym zubárom) je zážitok už sám o sebe, nehovoriac o horibilnej sume, ktorú som pánovi zubárovi musela neochotne odovzdať. A nie, nemenil mi celý chrup, len čistili kanáliky v jednom zube. Na nakupovanie bol preto tento mesiac pomerne chudobný - kúpila som si len jedno tričko za 2,50, nohavice a doplnila zbierku svojich starých módnych časopisov o niekoľko málo kusov.... nuž, na viac neostalo. A teda konkrétne to boli tieto radosti:

Radosť číslo jedna ani tak nie je radosťou v pravom zmysle slova. Nechcem tým povedať, že kdesi na začiatku nebola ale v konečnom dôsledku to bolo skôr sklamanie. Píšem konkrétne o výstave "Inšpirácie", ktorá prebieha v budove SNM na Vajanského nábreží v BA od 15.5.2015 do 1.11.2015 (ak sa chcete ísť pozrieť, tak ešte stíhate =)). Sprievodný leták k výstave popisuje výstavu nasledovne: Na pozadí odevných artefkatov zo zbierok SNM-Múzea v Martine výstava predstavuje popredných slovenských módnych návrhárov a dizajnérov, ktorí svoj originálny autorský rukopis vystavali na majstrovstve našich predkov. (autorka textu: PhDr. A. Gazdíková). Toto je len krátky úsek z pomerne dlhého a pútavého popisu výstavy, od ktorej som očakávala, že tu nájdem tvorbu slovenských dizajnérov inšpirovaných slovenským ľudovým umením. No... nie, že by som to na výstave nenašla ale v tak skromnej miere až ma to neprestáva zarážať a to je už tomu mesiac, čo som výstavu navštívila. Celá výstava je sústredená do troch miestností. Prvá miestnosť je veľkolepá a navodzuje rovnako veľkolepé očakávania... avšak zbytok je čisté sklamanie.... možno je to aj tým, že o drôtené šperky sa pramálo zaujímam... ale možno aj tým, že výstavných predmetov je málinko, chýba mi celistvosť celej výstavy resp. nejaká kontinuálna nadväznosť/previazanie jednotlivých priestorov a ich myšlienok do jedného celku. O dramatickom osvetlení, ktoré je síce efektné ale vôbec nie funkčné, sa rozpisovať ani nebudem, pretože toľko priestoru tu nemám, rovnako ako o popisných údajoch, ktoré boli na priesvitnom papieri, takže sa zle čítali. A ani nehovoriac o tom, že niektoré popisy boli ošúchané a nečitateľné (možno by neuškodilo prelistovať si starú ale pomerne náučnú knihu J. Beneša: Muzejní prezentace). Aby som to zhrnula - výstava má veľmi zaujímavú myšlienku, ktorá mi však príde nerozvinutá... ako keby autor výstavy skončil v strede toho, čo chcel povedať. Škoda...

Naopak veľkým potešením bol pre mňa Fashion LIVE! Talk vol. 4, ktorý sa konal 16.9.15 v Berlinke. Téma bola prakticky rovnaká - išlo o prednášku o tradičnom slovenskom odeve, o ktorú sa postarala Eva Hasalová, ktorá o.i. vychováva mladých návrhárov na VŠVÚ v Bratislave. Svoj príspevok ilustrovala aj dobovými fotografiami od Pavla Socháňa. Jeho krásne fotografie, na ktorých zachytáva rôzne podoby ľudového odevu si môžte pozrieť na webe umenia. O prenesení tradičných prvkov resp. prvkov zo slovenského ľudového odievania do súčasnej módy zasa rozprávala Sylvia Ciulisová, ktorá tvorí pod značkou Slovakia Gift.
S Evou Hasalovou som mala česť stretnúť sa v škole, na prednáške o dejinách odievania a môžem povedať, že tá žena sa dá počúvať donekonečna.=D Jednoznačne príjemne strávený večer a nenechám si ujsť ani ďalší ročník.

V jednom z predchádzajúcich článkov s názvom Čo chcem nosiť na jeseň 2015 som spomínala obchod s klobúkmi. Obchod sa nachádza na Laurinskej ulici v Starom meste v Bratislave. Spomínam ho preto, lebo konečne som sa "odhodlala" vstúpiť do obchodíku a môžem povedať, že je to kráľovstvo klobúkov! Človek nevie kam sa pozreť skôr. Okrem klobúkov, tu majú rôzne barety a baretky, kožušinové límce, krabice na klobúky, kožené rukavice aaaaaaaaaa dokonca kráááásnu pelerínu z kašmíru, lemovanú líščou kožušinkou.... za 500 eur. Nuž čo... raz možno bude aj to =). Zatiaľ som si odniesla túto bordovú baretku. Je zo sto percentnej vlny, vyrobená v Čechách (Tonak) a je proste skvelá.=D A to viem na základe toho, že predtým som si skúšala výzorovo ale aj veľkosťou rovnakú baretku v Tescu, no táto značky Tonak sedela neopísateľne lepšie. Zatiaľ čo Tesco baretku, ste si horko-ťažko nasadili na hlavu, popritom si zničili účes, Tonak baretku nasadíte úplne ľahko, nie je tesná, takže ani vlasy vám nepričapí na hlavu... a cena je pritom rovnaká - necelých 11 eur. A zniem ako lacný propagátor lacného výrobku.... =D

Najväčším zážitkom pre mňa tento mesiac ostávajú cestovateľské zážitky. Týždeň som strávila na Liptove. Bola to celkove druhá dovolenka na Slovensku za celý môj 25-ročný život a síce ma nepresvedčila o tom, že dovolenka u nás je to pravé orechové pre mňa, týždenný pobyt som si naozaj užila (až na tú zimu!=D). Videla som Štrbské pleso a Starý Smokovec, Kežmarok, kde som najviac obdivovala vchodové dvere =D, cintorín vo Važci, Demänovskú ľadovú jaskyňu, hladkala som levíčatká v Zookontakt pri Tatralandii a vyskákala som sa v umelých vlnách v Bešeňovej.... okrem iného samozrejme.
Druhý výlet nasledoval hneď za tým. Bol neplánovaný a vlastne ani neviem ako som sa nechala prehovoriť, pretože ja nerobím spontánne veci ale naopak, plánujem s predstihom.=D No a konkrétne sme išli na hokej Slovan - Medveščak do Zagrebu, veď diaľnicou sme tam za 4 hodiny. Výlet trval presne dva dni a jednu noc. Spravili sme si ešte zastávku v Maribore, kde sme vyzdvihli dovolenkujúcich známych. Tu sme aj prespali, takže sme mali pol deň na pobehanie centra. Odtiaľ sme ráno vyrazili do Zagrebu s medzizastávkou v centre Ptuju. Inak Zagreb som si za ten krátky čas naozaj zamilovala a chvíľu mi aj bolo lúto, že musím ísť na hokej a nemôžem ostať v meste. A tie ich pekáááárne.... bývať v Slovinsku či v Chorvátsku, vážim asi tonu lebo by som jedla len ich pečivo, ktoré zaručene nie je mrazené a potom dopekané ale čerstvé!!! Nom nom......

Centrum Mariboru
Značka na nábreží v Maribore. Pobavila.... =D
Tento mesiac som sa stihla aj kultúrne vyžiť a vzhliadla som 2 divadelné predstavenia (činohry), čo je vzhľadom na to, že je ešte len začiatok sezóny, slušný výkon. =) Prvé predstavenie som absolvovala s kamarátkou Polly a s jej svokrou... čiže dámsky večer. Videli sme Lakomca od Moliéra a osobne nemám hre vôbec čo vytknúť, ba naopak, veľmi som sa zabavila.=D
Druhé predstavenie som absolvovala so svojím drahým a konkrétne sme išli na Janu Eyrovú. Lístky na predstavenie sa snažím zohnať už od premiéry, čo budú pomaly asi aj dva roky. Tento rok odohrajú v Bratislave ešte 4 predstavenia a len na jednom predstavení som našla dve voľné miesta a hneď vedľa seba - ostatok beznádejne vypredaný. Keďže som si pár dní dozadu zaplatila kurz anglického jazyka, ktorý ma stál celé imanie, ktoré som mala na účte, posledných 28 eur, ktoré mi na ňom zostali som víťazoslávne minula zrovna na tieto lístky... lebo veď nekúp to, keď je to taká jedinečná šanca! Aj keby som mala hladovať!=D
Predstavenie trvalo dlhé 3 hodiny a 10 minút a hoci Janu Eyrovú zbožňujem, bolo to na mňa trošku pridlhé, Je to však zanedbateľná drobnosť, ak si človek môže užívať takéto predstavenie. Hudba, kostýmy a najmä samotné spracovanie bolo vynikajúce a je mi naozaj jasné, prečo je každé predstavenie vypredané a nie je to len tým, že je to jednoducho klasika. Ono to vlastne nie je Jana Eyrová ale skôr Charlotte Brontëová a Jana Eyrová. Dozviete sa nie len celý knižný príbeh o Jane, ale aj to, ako celá kniha vznikla alebo čím sa autorka pri písaní kníh inšpirovala a akými trampotami prešla, kým jej knihu vydali. Dej je navyše plný vtipných scén, ktoré vyľahčujú pomerne ťaživú atmosféru románu ale aj narážok ako prirovnanie Charlotte Brontëovej k Jane Austenovej. =D 

Na divadelnú tému nadviažem divadelným a jemne temným outfitom mesiaca. =) Obliekla som si čierne šaty s oversize rukávmi, z ktorých si rada robím srandu, že vyzerajú ako talár. K šatám síce patrí opasok na stiahnutie šiat v páse, ja som ho ale tentokrát vynechala pre väčšie pohodlie, no aj preto, že takto mi prídu šaty omnoho zaujímavejšie a viac 70´s. K tomu čierne pančušky, vintage kabelka a lakované, špicaté topánočky s "T-čkom". Celé som to ukončila bordovým rúžom zo Sephory, z ktorého mám dosť rozporuplné pocity ale o tom zasa v inom článku.=)

Šaty:Dorothy Perkins/Cutie; Kabelka:vintage kúsok z Prahy; Topánky:Marks&Spencer; Pančuchy:H&M


Na záver klasická otázka.... aký september ste mali vy? Rozprávajte, preháňajte.... =)
BB

2 komentáre:

  1. ten baret je ozaj korunka kazdeho outfitu ako si mi vravela! Velmi ti sekne..rovnako ako aj "temny" divadelny outfit xD...
    skoda tej vystavy, saty s prvej miestnosti naozaj slubuju nieco viac x(

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem. Áno, skutočne je to taká čerešnička na torte a pomôže to každému outfitu. Navyše je veľmi praktický - zakryje zlý účes, lebo ženy majú tú výhodu, že môžu nosiť pokrývky hlavy aj v interiéri/v spoločnosti a tiež mi nefúka do uší, načo som teda bohužiaľ ozaj citlivá.=D
      Hej, hej. Ten úvod výstavy bol waaaaaau, jeeejjj, krásne, super....potom už len uhm, uhm, zaujímavé ....a tá posledná miestnosť.... no, tak aspoň to prebehnime.

      Odstrániť