sobota 25. júla 2015

Júlové radosti

Mesiac júl sa niesol v znamení nakupovania.... presnejšie brúzdaním po nete, objednávaním a míňaním pomerne dosť veľkých súm na "potrebné" veci. Ale keďže sa riadim heslom, že za tvrdú prácu si človek zaslúži odmenu, a ja som posledné 4 mesiace skutočne tvrdo makala, tak necítim ani malý náznak previnilosti. =)

A za čo som sa vlastne odmenila? Za odovzdanú diplomovú prácu. Síce v oneskorenom termíne ale predsa. Napokon dopísať tento diablov dokument je, pre tak  nespisovateľské črevo akým som ja, skutočne heroický výkon. Takže práca odovzdaná, ide sa na odmenu. Jednou z viacerých odmien boli šaty Lindy Bop, o ktorých bude určite samostatný článok. Dodám len, že nad nimi slintám už pár rokov a teraz som si konečne povedala, že je tá správna príležitosť aby som ich kúpila. =) Na môj vkus išli z Británie nechutne dlho ale aspoň som si trošku potrénovala trpezlivosť... podobne ako moji rodičia, ktorých som neustále bombardovala otázkou: došli mi šaty? Nie? Určite? 

Čo sa ešte týka nakupovania, podarilo sa mi zohnať jedno z čísel dámskeho časopisu z 30-tych rokov 20. storočia (vágne som ich spomenula v článku o knihe L. Kybalovej) a to dokonca v bratislavskom antikvariáte. Je tak krásne "naivne" a "vtipne" písaný, s množstvom módnych fotografií a ilustrácií. Určite bude o týchto časopisoch samostatný článok, pretože manželia, ktorí tento antikvariát vlastnia sa ponúkli, že sa u nich doma, v kope týchto časopisov môžem prehrabať a povyberať si čo sa mi páči. Pani bola veľmi milá a ani nevie ako neskutočne ma potešila! Obrovitánske ďakujem!!!! =) Navyše som týmto číslom započala svoju úplne novú zbierku dobových módnych časopisov. Ak sa nejakého chcete zbaviť pokojne sa ozvite ;).
Týmto by som svoju nakupovaciu mániu asi ukončila......


Jednou z bežných radostí bolo "vyvetranie" mojej vintage kabelky. Hoci vintage módu milujem, u mňa doma by ste našli len pár originálnych kusov a to skôr doplnky ako odevy. Hlavným kusom je ale teda spomínaná kabelka, ktorú som minulý rok kúpila na veľtrhu starožitnosti v Prahe. Popravde bola to jedna z mála vecí, ktoré som si tam mohla dovoliť kúpiť ale príjemné dojmy mi to veru nepokazilo. Kabelka je pravdepodobne zo 70-tych rokov, čierna so zlatým zapínaním. Na zapínaní je badateľný zub času nielen kvôli viditeľnej patine ale aj kvôli niekoľkým vypadnutým kamienkom. Rozhodne je to ale pekný kúsok a som mu neskutočne rada!


Závislosťou tohto mesiaca (hoci ťahá sa ešte z predošlého) je Rachel Zoe Project. Asi každý ju zaregistroval v čase "éry" Paris Hilton, čo bolo pár rokov dozadu. Nikdy mi nejak neulahodila a najmä z fotografií na mňa pôsobila ako arogantná, od reality odtrhnutá žena. Od reality odtrhnutá mi príde aj teraz ale tiež mi príde vtipná a zábavná. A hlavne sa mi na nej páči jej workoholizmus. Vždy som si seba predstavovala ako človeka, ktorý robí prácu, ktorá ho baví a je ňou pohltený 24/7 a presne taká je aj Rachel .... ak mám byť úprimná, je pre mňa ako osoba veľmi inšpiratívna. Nehovoriac o tom, že ona a jej manžel sú ako pár hádam najzlatším párom amerického showbiznisu (a to sú spolu už vyše 20 rokov!!!!).=DDD

Tento mesiac ma zaujali aj dve myšlienky, ktoré som čítala vrámci fóra resp. v článku. Zdroj si bohužiaľ nepamätám ale ostali mi visieť v hlave a plne sa s nimi stotožňujem. Prvým výrokom bola veta, že "najhoršie, čo žena môže spraviť je byť obyčajnou". Osobne si myslím, že to je choroba dnešných, najmä mladých žien. Na jednej strane tomu rozumiem: odvšadiaľ sa sype nejaký tlak, ktorý núti ženu robiť miliardu vecí, ktoré musí robiť pri najlepšom skvele.... ženám neostáva čas na seba resp. sa vo svete strácajú a stávajú sa jednou z miliónu. Netvrdím, že ja som si svoje miesto našla resp. že som hotový výnimočný originál.... na začiatok mi však stačí, že viem čo nechcem a snažím sa formovať takým smerom, že ak by som svoje "ja" raz stretla, tak by som si povedala, že toto je jeden z najzaujímavejších a najlepších ľudí akých som kedy stretla. Jednoducho treba sa vyjadriť, prezentovať, priznať svoju ženskú stránku, vedieť ohodnotiť svoje kvality ale tiež prijať svoje nedostatky. A to platí aj v móde.... móda je neuveriteľná ženská výsada. Chlapi majú oproti nám tak málo možností.... prečo to nevyužiť? Prečo si proste nespestriť život? Jednoducho žena by si mala nájsť čas pre seba, byť svojim najlepším "ja" - nie kvôli niekomu inému ale kvôli sebe ... a tam je začiatok odbočky od "obyčajnosti".
No a druhá vec, ktorá ma zaujala sa týka mamičiek a ich obliekania resp. NEobliekania. Celá diskusia sa vzťahovala na fotografiu mamičky s kočíkom, v ktorom si pospával malý niekoľkomesačný drobec. Žena bola perfektne oblečená... ako zvyknem hovoriť: proste ako zo žurnálu. A hneď pod tým komentáre v štýle, že keby som ja mala platenú pestúnku, tiež chodím vyobliekaná ako modelka a bla bla.... jednoducho v prevažnej miere samá kritika, sama ľútosť ako nie je čas a podobne. Až jeden komentár doslova "zotrel" všetky komentujúce matky týmito slovami: žena na fotke má tri kusy oblečenia... rovnaký počet aký si zvykne obliekať väčšina z nás. To, že si ty vyberieš zo skrine tepláky, vyťahané tričko a tenisky je len a len TVOJA voľba. Ona vytiahla rovnaký počet oblečenia, za rovnaký čas a za rovnaký čas sa aj obliekla. .... tým chcem povedať, že dobre vyzerať nemusí stáť veľa peňazí a ani veľa času... je to len o voľbe. =) (Potvrdené mamičkou jeden a pol ročného chlapčeka... nie mnou =D))

Napokon outfit tohto mesiaca, ktorý bol pekelne horúci. Aj preto som si obľúbila túto bohato nazberkanú kolovú sukňu s vysokým pásom v lolitkovskom štýle, ktorá je z veľmi príjemného, prírodného a vzdušného materiálu. Má inak veľmi rozkošnícky piknikový vzor...milujem ju!!!!=D Navyše je dlhšia, takže sa nemusím báť fúkajúceho vetra. Navrchu mám blúzku s oversize golierom. Slamený klobúk je rovnako ako vzor na sukni tmavomodrý, zdobený mašľou. 




Toľko z mojich júlových radostí. 
BB 


2 komentáre:

  1. boze, ako ti sedia klobuky!!!
    inak ta uvaha zacinajuca myslienkou o obycajnosti zeny si normlane zasluzi samostatny clanok! naozaj na zamyslenie a mnohym mamickam by som odporucila nehrat sa na spasitelky zeme a dopriat si aspon 5 minut pre seba a svoju dusevnu aj fyzicku ocistu. A tiez dufam, ze ta spominana "mamicka 1,5 rocneho chlapceka" som ja xp XD

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ďakujem. =D Preto som si aj na jeseň jeden kúpila a chystám sa aj na tie baretky. =D Odjakživa som neznášala čiapky a klobúčiky ale posledný rok sa učím aj na čiapky a ďalšie pokrývky hlavy =D
    Ano, dúfaš správne. =D si to ty!

    OdpovedaťOdstrániť