sobota 8. decembra 2018

Ktoré baletné štúdio je v Bratislave to naj? Recenzia

8. decembra to je presne rok, čo som sa dala na balet. Svoje rozhodnutie som za ten čas ani raz neoľutovala a moje nadšenie sa neznížilo ani o malinký kúsoček. Je pravda, že miestami som zo seba frustrovaná, lebo  moja snaha nikdy nie je dostatočná na to, aby som zvládla veci tak ako treba či ako by som chcela. Stále mám pocit, že robím málo.=D Ale ono to asi ani nejde.... spraviť veci na prvý, druhý či tretí raz. Ak by to bolo také jednoduché, tak baletky by nepotrebovali tak dlhý tréning.... Skrátka mám svoje ups and downs, ale stále ma táto moja záľuba drží. To som chcela napísať.=D

štvrtok 22. novembra 2018

Projekt Anna Philadelphiová rod. Šipkova: bloomers a chemise

Posledné týždne ubehli v šicom delíriu. Je fakt, že som sa veľa ľudom zaprisahávala, že sa na šitie nikdy nedám, lebo to neviem, nechápem tomu, mám v tomto doslova drevorubačské ruky bez dávky jemnocitu, nemám trpezlivosť na titernú prácu... skrátka, veľa bolo tých dôvodov. Lenže tiež som zistila, že mám doma 3 a pol metra čistej bielej bavlny, že mám voľný čas, v hlave plán ako to zmajstrovať a mám chuť skúsiť to. Tak som to skúsila... a tu je výsledok.

pondelok 5. novembra 2018

Projekt Anna Philadelphiová rod. Šipkova: krátky úvod

Za tú chvíľu, čo som nebola aktívna na blogu udialo sa pár zaujímavých vecí. Nebudem ich tu všetky vymenovávať, uvediem len to, čo súvisí s článkom. A teda - vymyslela som si nový odevný projekt, na ktorom mienim postupne pracovať. Konkrétne ide o repliku historického odevu podľa portrétu maliara Petra Michala Bohúňa s názvom Podobizeň Anny Philadelphiovej, rod. Šipkovej ako verenice, datovanie okolo r. 1860.

sobota 29. septembra 2018

Daj si! To spáliš!

Minule som sedela u svokry v obývačke. Lenivo som si listovala v časopise, keď sa z kuchyne ozve, či si nedám koláčik, vodu, kávu, čaj, rezeň, zemiaky, polievku... alebo aspoň ovocie!!!! Hovorím na všetko: nie vďaka, váš syn ma dneska natlačil hamburgerom, predtým "čínou" a ako večeru sme mali palacinky. (A ja som nijak neprotestovala samozrejme). Na to sa z kuchyne ozve: ale veď ty si štíííííhla, tebe to spáli... len trooooošičku ti naberiem!!! Neprotestujem... nemá to zmysel.

nedeľa 2. septembra 2018

Románové leto

Na knihách je krásne to, že každú chvíľu môžte prežiť iný príbeh. Ešte minulý týždeň ste mohli byť tragickou Annou Kareninou, a tento týždeň môžte prežívať príbeh niekoho úplne iného. Milujem, keď sa môžem preniesť do histórie a precítiť atmosféru starého Anglicka či avantgardné prostredie parížskych umelcov. Áno, milujem historické romány a siaham po nich pravidelne... kolegyňa mi síce povedala, že človek sa obohacuje čítaním len vtedy, ak siaha po knihách mimo svojho záujmu... ale osobne si myslím, že to už potom skôr hovoríme o nejakom duševnom zveľaďovaní sa, než o oddychu pri dobrej knihe. Chápete ten rozdiel, však? 
V každom prípade, moje čitateľské tempo sa za posledné mesiace dosť uvoľnilo, no napriek tomu sa ku mne dostalo pár zaujímavých historických románov. A aj keď to nie je vaša šálka kávy, odporúčam si článok prečítať. Mnohé tieto romány sa inšpirujú skutočnými udalosťami a možno vás predsa len nejaký zaujme.=)

sobota 25. augusta 2018

Ako som pred 30kou našla odvahu tým, že som prekročila svoju komfortnú zónu a posťažovala sa v kaviarni

Už to tak bude – pomaly, ale isto sa blížim k ďalšiemu životnému míľniku – ku 30ke. Vždy som sa 30ky bála, a vlastne ešte stále sa jej bojím. Ale už menej ako kedysi, pretože pomaly si ujasňujem, čo ma v živote naozaj baví, menej sa bojím niektorých vecí a viacej sa zastávam svojho vlastného ja.

V dnešnej dobe, kedy spoločnosť na jednej strane dáva do popredia ľudí s depresiou a poukazuje na jej nebezpečenstvo, na strane druhej žijeme v dobe, kedy sa heroizuje akési supersebavedomie, ktoré podľa mňa miestami hraničí až s aroganciou... Je to z extrému do extrému a dlhodobo sa neviem v ničom nájsť. Otázka "kto som" je pre mňa stále rovnako nezodpovedaná ... Ale aspoň sa úprimne priznám, že často trpím nedostatkom sebadôvery a spochybňujem svoje rozhodnutia. Skrátka som perfektný materiál pre celý ročník ženského magazínu. 

sobota 18. augusta 2018

Traveling – it leaves you speechless, then turns you into a storyteller

Na osvieženie blogu som ako nový článok zvolila "outfitový článok". V samotnom článku sa však chcem po obsahovej stránke opäť venovať téme "cestovanie". Nikdy doteraz som si totižto v takej miere neuvedomila aké je cestovanie obohacujúce a ako každá jedna cesta dokáže zmeniť vaše vnímanie. 
Niekedy sú to zvyky, ktoré ste si pri cestovaní osvojili a chcete ich zaradiť do bežného života. Niekedy si na cestách uvedomíte, že na niektorých veciach, ktoré ste dovtedy považovali za dôležité... že na nich vlastne až tak veľmi nezáleží. Inokedy si zasa uvedomíte aké maličkosti beriete ako samozrejmosť... a pritom v globálnom meradle je to veľká vec. Mnohé stereotypy sa vám vyvrátia a mnohé zasa potvrdia. Správy z médií budete brať viac s nadhľadom, lebo vy ste tu krajinu zažili. Mnohé cesty a zastávky vás inšpirujú. Objavujete osobnosti, príbehy, udalosti, rôzne uhly pohľadu na jednu udalosť ... na základe toho čítate knihy, učíte sa nové jazyky, objavujete nové chute a cudzokrajné kuchyne.... Nie nadarmo sa hovorí:

... cestovanie je jediná vec, ktorú si kúpiš a spraví ťa bohatším...